Kalábria

Kalábria je najjužnejší kraj pevninského Talianska a tvorí špičku polostrova, ktorý na mape vyzerá ako čižma. Z troch strán ju obklopuje more a medzi jej dvoma pobrežiami je rozdiel, ktorý stojí za pozornosť. Západná tyrhénska strana je strmá, s útesmi padajúcimi do mora a s najkrajšími plážami kraja okolo Tropey. Východná iónska strana je plochejšia, suchšia a menej navštevovaná, s dlhými okruhliakovými pásmi a s antickými vykopávkami. Uprostred kraja ležia hory, ktoré by človek od pobrežia nečakal. Pohorie Sila je náhorná plošina vo výške zhruba pätnásťsto metrov, pokrytá borovicovými lesmi a jazerami, s národným parkom a v zime so snehom. Aspromonte na samom juhu sa dvíha k devätnásťsto metrom a padá k moru tak prudko, že medzi vrcholom a hladinou je vzdušnou čiarou dvadsať kilometrov. Práve preto sa dá v Kalábrii v jeden deň lyžovať aj kúpať, aj keď sa to robí málokedy. Leto je africké. Kalábria leží na úrovni severného Grécka a Tuniska, v júli a auguste má bežne vyše tridsaťdva stupňov a od júna do septembra prakticky vôbec neprší. Keď zafúka scirocco od Sahary, teplota prekročí tridsaťosem stupňov. Vnútrozemské hory majú naopak zrážky vyše tisícdvesto milimetrov ročne, pretože zachytávajú vlhký vzduch od oboch morí. Sezóna pri mori trvá od polovice júna do polovice októbra a voda má v auguste okolo dvadsaťšesť stupňov. Tropea je to, kvôli čomu sa sem chodí. Historické mesto stojí na skalnom ostrohu päťdesiat metrov nad morom a pod ním je pláž s bielym pieskom a priezračnou vodou. Nad hladinou na vlastnej skale stojí kostol Santa Maria dell'Isola, kedysi na ostrovčeku, dnes spojený s brehom. Okolité pobrežie nazývané Costa degli Dei meria vyše štyridsať kilometrov a farbou vody patrí k najlepším v pevninskom Taliansku. Z Tropey je za dobrej viditeľnosti vidieť sopečný ostrov Stromboli, ktorý je nepretržite činný a v noci na ňom býva vidieť žiaru. Kalábria má jednu vlastnosť, ktorá ju odlišuje od zvyšku Talianska. Zostala mimo hlavných turistických trás a je citeľne chudobnejšia než sever krajiny, čo sa prejaví na infraštruktúre aj na tom, že sa tu mimo hlavných letovísk málokedy dohovoríte po anglicky. Zároveň to znamená nižšie ceny, menej ľudí a jedlo, ktoré je naozaj miestne: cibuľa z Tropey, pikantná nátierka nduja zo Spilinga a citrus bergamot, ktorý komerčne rastie prakticky len tu. Za návštevu stojí aj to, čo po sebe zanechali Gréci. Kalábria bola súčasťou Veľkého Grécka a v múzeu v Reggio Calabria sú uložení bronzoví bojovníci z Riace, dve sochy z piateho storočia pred naším letopočtom vylovené z mora v roku 1972, ktoré patria medzi najvýznamnejšie zachované grécke bronzy vôbec. Lieta sa do Lamezia Terme a odtiaľ je do Tropey necelá hodina. Cesta po západnom pobreží je kľukatá a v sezóne preťažená.