Sicília

Sicília je najväčší ostrov Stredozemného mora a leží tak južne, že jej najjužnejší bod je bližšie k Afrike než k Rímu. Od Tuniska ju delí necelých stopäťdesiat kilometrov, od talianskej pevniny v Messinskom prielive sotva tri. Táto poloha určuje všetko: leto je africké, sezóna najdlhšia v Taliansku a cez ostrov prechádza vzdušné prúdenie z púšte, ktoré vie aj v máji vyhnať teplotu k štyridsiatke. Uprostred východnej časti stojí Etna, najvyššia činná sopka Európy s výškou okolo tritisíc tristo metrov, ktorá sa však po každej erupcii mení, takže sa jej oficiálna výška každých pár rokov premeriava. Je aktívna prakticky nepretržite a jej erupcie sú väčšinou efuzívne, teda s pomaly tečúcou lávou, nie výbušné. Práve preto je bezpečná natoľko, že sa na ňu jazdí lanovkou a terénnymi vozidlami až nad dva a pol tisíca metrov. Hore je aj v auguste chladno, okolo desať stupňov, a v zime sa na svahoch lyžuje, takže je Sicília jediné miesto, kde sa dá dopoludnia stáť na snehu a popoludní sa kúpať. Výstup k aktívnym kráterom je možný len s horským sprievodcom a podľa aktuálnej situácie ho úrady obmedzujú. Sopka zároveň robí východnú časť ostrova úrodnou. Sopečná pôda okolo Etny je bohatá a drží vlahu, rastie na nej vinič na víno Etna Rosso z odrody nerello mascalese, citrusy, pistácie z Bronte a mandle. Zvyšok ostrova, hlavne vnútrozemie a juh, je naopak vyprahnutý, s vysušenými kopcami a strniskami, ktoré v lete vyzerajú ako severná Afrika. Leto je tvrdé. Júl a august majú bežne vyše tridsaťdva stupňov a keď zafúka scirocco, horúci južný vietor od Sahary, vyšplhá sa teplota nad štyridsať a s ním príde aj jemný prach, ktorý zakalí oblohu. Práve na Sicílii namerali v auguste 2021 hodnotu 48,8 stupňa, najvyšší doteraz uznaný európsky rekord. Rozumnejší čas na návštevu je máj a jún alebo september a prvá polovica októbra, keď má vzduch okolo dvadsaťsedem stupňov a more stále vyše dvadsaťštyri. Sezóna pri mori trvá od júna do polovice októbra. História je na Sicílii vrstevnatejšia než kdekoľvek inde v Taliansku, pretože ostrov postupne ovládli Gréci, Kartáginci, Rimania, Byzantínci, Arabi, Normani, Španieli a Bourboni a každý po sebe niečo zanechal. Údolie chrámov v Agrigente má najzachovalejšie dórske chrámy mimo Grécka. Syrakúzy boli kedysi ľudnatejšie než Atény a ich divadlo je vytesané priamo do skaly. Mozaiky vo vile Casale pri Piazze Armerine pokrývajú tri a pol tisíca štvorcových metrov a zachovali sa preto, že ich v dvanástom storočí zasypal zosuv bahna. Katedrála v Monreale spája normanskú stavbu s byzantskými zlatými mozaikami a arabskou výzdobou, čo je kombinácia, ktorú inde nenájdete. Pobrežie má tri odlišné podoby. Severné okolo Cefalù a Palerma je hornaté, s okruhliakovými plážami pod skalami. Východné okolo Taorminy je najfotogenickejšie, pretože nad ním stojí Etna, a antické divadlo v Taormine má sopku priamo v pozadí javiska. Juhovýchod okolo Nota a Ragusy je barokový, pretože po zemetrasení v roku 1693 sa celé mestá stavali znova od základov a v jednotnom slohu. Západ pri Trapani má soľné panvy s veternými mlynmi a odtiaľ sa chodí loďou na Egadské ostrovy. Za pozornosť stojí aj súostrovie na sever od Sicílie. Liparské ostrovy sú sopečné a Stromboli je jedna z mála sopiek na svete, ktorá vybuchuje pravidelne každých pár desiatok minút, takže sa na ňu chodí za súmraku pozerať z lode. Lieta sa do Catanie alebo Palerma. Ostrov je veľký, meria vyše dvestopäťdesiat kilometrov, takže sa bez auta prakticky nezaobídete. Diaľnice vedú po severnom a východnom pobreží a sú rýchle, cesty vo vnútrozemí sú pomalé a na mape zavádzajúce. Historické centrá miest sú uzavreté zónou ZTL, do ktorej sa bez povolenia nesmie, a pokuta chodí domov aj s ročným oneskorením.