Sardínia je druhý najväčší ostrov Stredozemného mora a leží uprostred jeho západnej časti medzi Talianskom, Korzikou a Tuniskom. Od pevniny ju delí vyše dvesto kilometrov, čo je na stredomorské pomery veľa, a táto izolácia sa na nej podpísala. Má vlastný jazyk, vlastnú kuchyňu a pamätihodnosti, ktoré inde nenájdete, pretože tunajšia civilizácia sa vyvíjala bokom od hlavného diania. Za povesť najkrajších pláží Talianska vďačí ostrov geológii. Podložie je z veľkej časti žulové a granodioritové, nie vápencové, a rozpadá sa na hrubozrnný kremenný piesok, ktorý je biely a nedrží nečistoty. Voda nad ním má preto sýtu tyrkysovú farbu aj v hĺbke niekoľkých metrov. Najznámejšie je súostrovie La Maddalena na severovýchode, dnes národný park, a pláže Cala Mariolu alebo Cala Goloritzé v zálive Orosei, ktoré sú dostupné len loďou alebo pešo cez hory. Podnebie je typicky stredomorské, ale s jednou zvláštnosťou. Cez ostrov fúka maestrale, teda severozápadný mistral, ktorý prichádza cez Leví záliv a v zime a na jar je silný a studený. V lete je slabší a prináša úľavu, ale západné pobrežie je pri ňom veterné a s vlnami, čo z okolia Porto Pollo a Chie urobilo európske centrum windsurfingu. Východné pobrežie je v závetrí a pokojnejšie. Sezóna pri mori trvá od júna do konca septembra. Voda má v júni okolo dvadsaťdva stupňov, v auguste dvadsaťšesť a v septembri sa drží nad dvadsaťštyri. Denné teploty vrcholia v auguste okolo tridsaťjeden stupňov a od júna do septembra prakticky vôbec neprší. Vnútrozemie je iný svet: pohorie Gennargentu má vrcholy vyše osemnásťsto metrov, v zime na nich leží sneh a v odľahlých dedinách Barbagie sa žije pastierskym životom. Najväčšou sardínskou zvláštnosťou sú nuragy. Sú to kamenné veže s kupolovitou klenbou stavané bez malty zhruba v rokoch 1800 až 700 pred naším letopočtom a na ostrove ich zostáva okolo sedemtisíc, teda približne jedna na každé tri štvorcové kilometre. Najväčší komplex Su Nuraxi pri Barumini je na zozname UNESCO a má centrálnu vežu s niekoľkými poschodiami a okolo nej dedinu. Podobnú stavbu nikde inde na svete nenájdete a dodnes sa presne nevie, na čo slúžili. Kontrast medzi severovýchodom a zvyškom ostrova je výrazný. Costa Smeralda bola v šesťdesiatych rokoch postavená od nuly ako luxusné letovisko a patrí k najdrahším miestam celého Stredomoria. Južné pobrežie okolo Chie a Villasimiusu je dostupnejšie a rovnako pekné. Alghero na severozápade je katalánske mesto, kde sa dodnes hovorí variantom katalánčiny, pretože ho v štrnástom storočí osídlili Aragónci. Lieta sa do Cagliari na juhu alebo do Olbie na severovýchode. Ostrov je veľký a doprava po ňom pomalá, z Cagliari do Olbie je to takmer štyri hodiny. Auto je nevyhnutné, pretože k najkrajším plážam vedie len prašná cesta a verejná doprava tam nejazdí.
Sardínia
Karibská voda uprostred Stredomoria. Biely piesok, vietor mistral a nuragy staré štyri tisíce rokov.
Klíma po mesiacoch
Teplota mora po mesiacoch
Kedy sem ísť
Kritériá sú spočítané z klimatického normálu, nie z niečieho názoru. Prázdne pole neznamená, že sa tam nedá ísť, len že podmienka nie je splnená.
Prakticky na mieste
Lieta sa do Cagliari na juhu alebo do Olbie na severovýchode. Ostrov je veľký a doprava po ňom pomalá, z Cagliari do Olbie sa ide takmer štyri hodiny. Auto je nevyhnutné, pretože k najkrajším plážam vedie len prašná cesta a verejná doprava tam nejazdí. Taliansko je v Schengene aj v eurozóne, Slovákom stačí občiansky preukaz. Zóna ZTL v historických centrách platí aj tu, bez povolenia sa do nej nesmie a pokuta chodí aj s ročným oneskorením. Na čo si dať pozor: sardínsky piesok je chránený a jeho odvoz je zakázaný pod pokutou, kontroluje sa to aj na letisku. Týka sa to aj mušlí a okruhliakov. Mnohé pláže v zálive Orosei a na La Maddalene majú obmedzený denný počet návštevníkov a rezervujú sa vopred, pretože sú v národnom parku. Mistral dvíha na západnom pobreží vlny, takže sa podľa predpovede vetra dá vybrať, či ísť na západ, alebo do závetria na východ. Vnútrozemie je hornaté a v Gennargentu leží v zime sneh, takže sa oplatí počítať s tým, že tridsať kilometrov od pláže môže byť o desať stupňov chladnejšie.
Klimatický normál je dvadsaťročný priemer 2001 až 2020 z reanalýzy NASA POWER, spočítaný z denných hodnôt, takže stĺpec noc a deň je priemerné denné minimum a maximum, nie rekord. Reanalýza počíta v mriežke zhruba päťdesiatich kilometrov, takže pri ostrovoch a úzkych pobrežiach priemeruje pláž s vnútrozemím a rozdiel medzi nocou a dňom vychádza menší, ako aký na mieste zažijete. Teplota mora je dlhodobý priemer 1991 až 2020 z družicovej analýzy NOAA OISST. Zdroje nájdete na stránke Zdroje a licencie.