Kréta leží najjužnejšie zo všetkých gréckych ostrovov, zhruba na úrovni severnej Afriky, a práve poloha je to hlavné, čo určuje jej počasie. Od pevninského Grécka ju delí dvesto kilometrov otvoreného mora, takže na ňu takmer nesiaha vplyv Balkánu. Namiesto toho ju zo všetkých strán obklopuje voda, ktorá sa v lete prehreje a potom teplo dlho drží. Sezóna tu preto začína skôr a končí neskôr ako kdekoľvek inde v Grécku. Ostrov je pretiahnutý od západu na východ a po celej dĺžke ho rozdeľuje horský hrebeň. Biele hory na západe, Psiloritis uprostred a Dikti na východe majú všetky vrcholy vyše dvetisíc metrov a tvoria múr, cez ktorý sa vzduch nedostane bez toho, aby sa s ním niečo stalo. Tento múr je kľúčom k pochopeniu krétskeho počasia. Vzduch, ktorý naň na severe naráža, stúpa, ochladzuje sa a odovzdáva vlhkosť. Na južnej strane potom klesá už ako suchý a pritom sa otepľuje. Výsledkom sú dva ostrovy v jednom. Severné pobrežie od Chanie cez Rethymno po Agios Nikolaos je tá strana, kde je väčšina letovísk, letisko aj hlavná cesta. Je tu o niečo chladnejšie a spadne viac zrážok. V júli a auguste sem dolieha meltemi, severný vietor, ktorý prefukuje celé Egejské more. Ten vietor je požehnaním aj problémom zároveň: znižuje pocitovú teplotu o niekoľko stupňov a robí horúčavy znesiteľnými, ale dvíha vlny a na otvorených plážach dokáže pokaziť kúpanie aj počas inak bezoblačného dňa. Kto ide v hlavnej sezóne na sever, mal by s tým počítať. Južné pobrežie okolo Ierapetry a Matale leží v zrážkovom tieni hôr a je to najteplejší a najsuchší kút celého Grécka. Hory zároveň držia meltemi na druhej strane, takže je tu pokojnejšie. Má to však svoju cenu: chýba ochladenie a horúčava sa v júli a auguste znáša podstatne horšie. Zato práve odtiaľto pochádza povesť Kréty ako miesta, kde leto nikdy poriadne neskončí. Vnútrozemie je tretí svet, na ktorý sa pri plánovaní často zabúda. Náhorná plošina Lasithi leží vo výške okolo osemsto metrov a je tam citeľne chladnejšie, než ukazujú čísla z pobrežia. Na vrcholoch hôr leží v zime sneh a udrží sa do jari, čo na ostrove, kde sa v apríli chodí k moru, prekvapí. Rozdiel medzi plážami a horami počas jedného dňa môže byť vyše desať stupňov, takže výlet do hôr si žiada inú výbavu ako popoludnie pri vode. Rok na Kréte sa dá rozdeliť na dve nerovnaké časti. Od mája do októbra je prakticky sucho, obloha bez mráčika a jedinou otázkou je, ako veľmi bude horúco. Vrchol leta v júli a auguste je na pohyb vonku cez deň náročný, hlavne na juhu. Máj, jún a september sú naopak najpríjemnejšie mesiace v roku, keď je teplo, ale nie neúnosné, a more už, prípadne ešte, stojí za to. Október je krétska špecialita. More sa za leto prehreje natoľko, že sa dá kúpať aj vtedy, keď je už vo zvyšku Európy po sezóne. Vzduch chladne rýchlejšie ako voda, takže sa ľahko stane, že je v mori príjemnejšie ako na pláži. Aj Kréta má zimu, a to vlhkú. Od novembra do februára spadne väčšina ročného úhrnu zrážok, prší v epizódach a medzi nimi býva jasno a mierne. Na kúpanie to nie je a časť letovísk sa zatvára, ale ostrov v tom čase zozelenie a hory dostanú snehovú čiapku. Pre plánovanie z toho vyplýva jednoduché pravidlo. Kto chce istotu tepla a nevadí mu horúčava, ide v júli alebo auguste, a skôr na sever kvôli vetru. Kto chce príjemné počasie na chodenie, ide v máji, júni alebo septembri. A kto sa chce kúpať čo najneskôr v roku, mieri v októbri na južné pobrežie. Ostrov je veľký a to sa pri plánovaní ľahko podcení. Od Chanie na západe po Sitiu na východe je to zhruba dvesto šesťdesiat kilometrov a horský hrebeň uprostred znamená, že rýchlo sa dá ísť iba po severnej ceste. Prejazd z jedného konca na druhý zaberie väčšinu dňa a kto chce z juhu na sever cez hory, počíta s úzkymi serpentínami. Prakticky to znamená, že rozhodnutie, na ktorú stranu ostrova ísť, je zároveň rozhodnutím o počasí na celú dovolenku. Vyraziť ráno na druhú stranu, pretože tam práve nefúka, nie je reálne. Krétu odlišuje aj to, ako more zaostáva za vzduchom. Voda má oproti vzduchu obrovskú tepelnú zotrvačnosť, takže sa ohrieva pomaly a rovnako pomaly chladne. Vrchol teploty mora prichádza o mesiac až dva neskôr ako vrchol teploty vzduchu. Preto je v máji vzduch príjemný, ale more ešte sviežie, kým v októbri je to naopak - vzduch už chladne, ale voda drží leto. Kto ide kvôli kúpaniu, mal by sa riadiť skôr druhou polovicou sezóny ako prvou. V hlavnej sezóne lietajú na ostrov priamo charterové linky. Mimo sezóny sa ponuka výrazne zužuje a cesta často vedie s prestupom v Aténach, čo presun natiahne na celý deň. Pri aprílovom alebo novembrovom termíne je preto dobré overiť si dopravu skôr ako ubytovanie.
Kréta
Najväčší grécky ostrov, kde sa dá kúpať ešte v októbri.
Klíma po mesiacoch
Teplota mora po mesiacoch
Kedy sem ísť
Kritériá sú spočítané z klimatického normálu, nie z niečieho názoru. Prázdne pole neznamená, že sa tam nedá ísť, len že podmienka nie je splnená.
Prakticky na mieste
Bez auta sa na Kréte dá zaobísť iba vtedy, keď zostanete v jednom letovisku. Ostrov je dlhý dvesto päťdesiat kilometrov a autobusy KTEL spoľahlivo spájajú iba severné pobrežie medzi Chaniou, Rethymnom a Heraklionom. Na juh a do hôr jazdia párkrát denne alebo vôbec. Požičovne sú na každom rohu, ale cesty do vnútrozemia sú úzke a značenie býva iba po grécky, takže sa oplatí mať mapu aj offline. Platí sa eurom, Grécko je v eurozóne aj v Schengene, takže Slovákom stačí na cestu občiansky preukaz. Kartou sa platí bežne, v horských dedinách a malých tavernách však nie vždy, takže hotovosť má zmysel mať pri sebe. Bankomaty na malých plážach si účtujú vlastný poplatok, výhodnejšie je vybrať peniaze v meste. Na čo treba myslieť, súvisí najmä s počasím: v lete hrozia požiare, a keď je vyhlásený zákaz vstupu do lesov, platí aj na turistické chodníky. Roklina Samaria sa za vysokých teplôt alebo po daždi zatvára, čo sa dozviete až na mieste, takže má zmysel overiť si to deň vopred. Zdravotnú starostlivosť kryje európsky preukaz poistenca, ale iba v štátnych zariadeniach, ktorých je na ostrove málo. Cestovné poistenie vrátane prevozu sa na ostrove oplatí viac ako na pevnine.
Klimatický normál je dvadsaťročný priemer 2001 až 2020 z reanalýzy NASA POWER, spočítaný z denných hodnôt, takže stĺpec noc a deň je priemerné denné minimum a maximum, nie rekord. Reanalýza počíta v mriežke zhruba päťdesiatich kilometrov, takže pri ostrovoch a úzkych pobrežiach priemeruje pláž s vnútrozemím a rozdiel medzi nocou a dňom vychádza menší, ako aký na mieste zažijete. Teplota mora je dlhodobý priemer 1991 až 2020 z družicovej analýzy NOAA OISST. Zdroje nájdete na stránke Zdroje a licencie.