Rodos

Rodos leží úplne na východnom okraji Grécka, bližšie k tureckému pobrežiu ako k akémukoľvek väčšiemu gréckemu ostrovu. Od Turecka ho delí sotva osemnásť kilometrov, od Atén vyše štyristo. Táto poloha z neho robí jedno z najslnečnejších miest Európy, pretože leží mimo dráhy atlantických tlakových níží, ktoré sa do východného Stredomoria dostanú iba výnimočne. Slnečných hodín má vyše tritisíc za rok. Ostrov je pretiahnutý od severu na juh, meria asi osemdesiat kilometrov a po celej dĺžke ho delí nízky hrebeň s najvyššou horou Attavyros vo výške tisíc dvesto metrov. Hrebeň rozdeľuje ostrov na dve strany, ktoré sa počasím líšia natoľko, že výber letoviska rozhoduje o tom, akú dovolenku zažijete. Západné pobrežie obrátené k Egejskému moru dostáva plnú silu meltemi, severného vetra, ktorý v lete fúka cez celé Egejské more. Je preto veterné, s vlnami a chladnejšou vodou, a stalo sa z neho centrum windsurfingu, hlavne v Ialysose a Prasonisi. Východné pobrežie obrátené k Stredozemnému moru je v závetrí, pokojné, s teplejšou vodou a s väčšinou rodinných letovísk ako Faliraki, Kolymbia alebo Lindos. Sezóna je tu jedna z najdlhších v Grécku. Máj už má dvadsaťpäť stupňov, ale voda iba okolo dvadsať, takže sa kúpu skôr otužilci. Jún je príjemný, júl a august dosahujú tridsaťjeden až tridsaťtri stupňov a v tom čase pravidelne fúka meltemi, takže horúčava sa znáša lepšie, než by čísla naznačovali. Najlepší čas prichádza v septembri, keď sa vzduch vracia k dvadsiatim ôsmim stupňom a more drží dvadsaťpäť, a ešte v polovici októbra má voda vyše dvadsaťtri stupňov. Od júna do septembra prakticky vôbec neprší. História je na Rodose nezvyčajne vrstevnatá. Staré mesto v Rodose je najväčšie zachované obývané stredoveké mesto v Európe a je celé na zozname UNESCO. Postavili ho johaniti, ktorí tu po strate Svätej zeme sídlili od roku 1309 vyše dvesto rokov, kým ich odtiaľ nevytlačil Sulejman Nádherný. Ulica rytierov s veľmajstrovským palácom vyzerá takmer rovnako ako vtedy, pretože ju v tridsiatych rokoch dali Taliani obnoviť do pôvodnej podoby. Práve pri vjazde do tunajšieho prístavu podľa tradície stál Rodský kolos, jeden zo siedmich divov starovekého sveta, ktorý však zemetrasenie zvalilo už v treťom storočí pred naším letopočtom a nič z neho nezostalo. Lindos na východnom pobreží je biele mestečko pod akropolou na skale nad zátokou a patrí k najfotografovanejším miestam Grécka. Hore sa chodí pešo úzkymi uličkami, kam sa autá nezmestia. Kameiros na západe je naopak tiché antické mesto bez davov, opustené už v staroveku, takže sa zachoval pôdorys ulíc aj vodovod. Ostrov má aj zopár miest, aké inde neuvidíte. Údolie motýľov je zalesnená roklina, kde sa v lete usádzajú tisíce spriadačov kostihojových, ktorých láka vôňa živice ambrovníka, a je zakázané tlieskať alebo ich inak plašiť, pretože v tom období neprijímajú potravu a každé vyrušenie ich stojí energiu. Prasonisi je južný cíp, kde sa stýka Egejské a Stredozemné more a medzi dvoma hladinami vedie úzka piesočná šija, na jednej strane s vlnami, na druhej s pokojnou hladinou. Sedem prameňov je tienisté údolie s tunelom, ktorým sa ide bosý po vode. Vnútrozemie je oproti pobrežiu prázdne a stojí za prejazd. Dedina Embonas pod najvyššou horou je vinárska a robí sa v nej biele víno z odrody athiri. Kláštor Tsambika stojí na skale nad rovnomennou plážou a vedie k nemu tristo schodov. Na juhu za Gennadi zástavba úplne končí a zostáva dvadsať kilometrov prázdneho pobrežia. Ostrov je dosť veľký na to, aby sa oplatilo požičať si auto, z hlavného mesta na južný cíp je to vyše hodiny a pol. Autobusy KTEL obsluhujú obe pobrežia a sú lacné, ale pomalé a večer nejazdia. Trajekt do tureckého Marmarisu trvá necelé dve hodiny, na cestu však treba pas.