Fuerteventura leží zo všetkých Kanárskych ostrovov najbližšie k Afrike, od marockého pobrežia ju delí sotva sto kilometrov. Je zároveň najstaršia z nich, vznikla asi pred dvadsiatimi miliónmi rokov, a práve to určuje, ako vyzerá. Vietor a voda tu za ten čas stihli obrúsiť sopečné kužele do nízkych oblých chrbtov, najvyšší bod meria iba osemsto sedemdesiat metrov. Ostrov preto pôsobí skôr ako púšť s kopcami než ako hornatý Kanár. Nízka výška má jeden zásadný dôsledok pre počasie. Chýba tu hora, o ktorú by sa zachytil vlhký vzduch prinášaný pasátom, takže vlhkosť nad ostrovom nekondenzuje a nevytvára sa more oblakov ako na Tenerife alebo Gran Canarii. Prší tu preto ešte menej, okolo sto milimetrov za rok, a obloha býva jasná nad celým ostrovom, nielen na jednej strane. Daňou za to je takmer úplný nedostatok zelene, krajina je hnedá, kamenistá a s palmami iba v niekoľkých oázach. Ten istý pasát však fúka cez ostrov bez prekážky, a preto je Fuerteventura najveternejšia z Kanárskych ostrovov. Vietor fúka prakticky denne, najsilnejšie od mája do septembra, a urobil z ostrova jedno z najlepších miest na svete pre windsurfing a kitesurfing. Svetové poháre sa jazdia na Playa de Sotavento na juhu, kde počas odlivu vzniká rozľahlá plytká lagúna s vodou po pás a hladkou hladinou. Pre bežnú plážovú dovolenku to znamená, že aj pri dvadsiatich ôsmich stupňoch môže byť pri vode chladnejšie, než sľubujú čísla, a slnečník sám nepostojí. Pláží má ostrov viac ako ktorýkoľvek iný Kanár, dokopy asi stopäťdesiat kilometrov. Na severe pri Corraleje sa tiahnu duny prírodného parku so svetlým pieskom a pozvoľným vstupom, na západe sú divoké pláže s príbojom a bez ľudí a na južnom polostrove Jandía je najdlhší súvislý pás piesku. Voda je vďaka studenému Kanárskemu prúdu chladnejšia, než by zodpovedalo zemepisnej šírke, v zime okolo devätnásť stupňov a v septembri okolo dvadsaťtri. Teploty sú po celý rok vyrovnané a v zime najpríjemnejšie zo všetkých európskych destinácií. V januári má ostrov cez deň okolo dvadsaťjeden stupňov a v auguste okolo dvadsaťdeväť, pričom v noci teplota nikdy neklesne pod štrnásť. Občas príde calima, horúci vietor od Sahary, ktorý zvýši teplotu aj o desať stupňov a prinesie prach, ktorý zakalí obzor. Trvá zvyčajne dva až tri dni a býva najčastejšie na jeseň a v zime. Letisko je pri Puerto del Rosario uprostred východného pobrežia. Ostrov je pretiahnutý na vyše sto kilometrov, takže z Corraleja na severe do Morro Jable na juhu sa ide vyše hodiny a pol. Trajekt z Corraleja na Lanzarote trvá dvadsaťpäť minút a jazdí niekoľkokrát denne, takže sa dajú spojiť dva ostrovy v jednom pobyte.
Fuerteventura
Najstarší, najplochejší a najveternejší z Kanárskych ostrovov. Stopäťdesiat kilometrov pláží a stály pasát.
Klíma po mesiacoch
Teplota mora po mesiacoch
Kedy sem ísť
Kritériá sú spočítané z klimatického normálu, nie z niečieho názoru. Prázdne pole neznamená, že sa tam nedá ísť, len že podmienka nie je splnená.
Prakticky na mieste
Letisko je pri Puerto del Rosario uprostred východného pobrežia. Ostrov je pretiahnutý na vyše sto kilometrov, takže z Corraleja na severe do Morro Jable na juhu sa ide vyše hodiny a pol. Autobusy Tiadhe spájajú hlavné letoviská, ale k odľahlým plážam na západe nejazdia a tie sú prístupné iba po prašných cestách. Trajekt z Corraleja na Lanzarote trvá dvadsaťpäť minút a jazdí niekoľkokrát denne, takže sa dajú spojiť dva ostrovy v jednom pobyte. Platí sa eurom, ostrovy sú súčasťou Španielska a Európskej únie, Slovákom stačí občiansky preukaz. Nie sú však súčasťou colného a daňového územia únie, takže pri návrate platia colné limity ako z tretej krajiny. Oproti Slovensku je tu o hodinu menej. Na čo si dať pozor: Fuerteventura je najveternejší z Kanárskych ostrovov a fúka tu prakticky denne, najviac od mája do septembra. Aj pri dvadsiatich ôsmich stupňoch je pri vode chladnejšie, než sľubujú čísla, a slnečník sám nepostojí. Kvôli vetru si navyše človek ľahko nevšimne, že sa spaľuje. Západné pláže majú silný príboj a spätné prúdy, kúpať sa má zmysel iba tam, kde je plavčík a vlajkový systém. Niekoľkokrát do roka príde calima so saharským prachom.
Klimatický normál je dvadsaťročný priemer 2001 až 2020 z reanalýzy NASA POWER, spočítaný z denných hodnôt, takže stĺpec noc a deň je priemerné denné minimum a maximum, nie rekord. Reanalýza počíta v mriežke zhruba päťdesiatich kilometrov, takže pri ostrovoch a úzkych pobrežiach priemeruje pláž s vnútrozemím a rozdiel medzi nocou a dňom vychádza menší, ako aký na mieste zažijete. Teplota mora je dlhodobý priemer 1991 až 2020 z družicovej analýzy NOAA OISST. Zdroje nájdete na stránke Zdroje a licencie.