Taliansko

Taliansko je z hľadiska počasia skôr niekoľko krajín naraz. Od alpského hrebeňa na severe po najjužnejší cíp Sicílie je to vyše tisícdvesto kilometrov a k tomu má polostrov po celej dĺžke vlastnú chrbticu. Apeniny sa tiahnu od Ligúrie až do Kalábrie a delia ho na tyrrhenskú a jadranskú stranu, ktoré majú iné more, iný vietor aj inú sezónu. Počasím sa sever strednej Európe skôr podobá, ako sa od nej líši. Pádska nížina je uzavretá medzi Alpami a Apeninami, vzduch v nej stojí, a tak je v zime preslávená hmlami a v lete dusnom porovnateľným s Panónskou nížinou. Práve preto tu bývajú prudké búrky, ktoré sa z Álp valia do nížiny popoludní, a preto je Friulsko s dvetisíc milimetrami zrážok za rok najdaždivejšou oblasťou celého pevninského Talianska. Kto ide k Lago di Garda, počíta s tým, že polovica júnových popoludní sa skončí prehánkou. Stred krajiny, teda Toskánsko, Umbria a Marche, má klasické stredomorské leto so suchým júlom a augustom a vľúdnu jeseň. Sezóna pri mori trvá od júna do septembra, na Jadranskej riviére okolo Rimini sa voda pre plytkosť prehreje rýchlo a v auguste má aj dvadsaťsedem stupňov. Cenou za plytkosť je horšia priezračnosť, pretože do severného Jadranu ústi Pád a s ním veľa sedimentu. Juh je iný svet. Kalábria, Apúlia a Sicília ležia na úrovni severného Grécka a Tuniska, leto je tu dlhé a tvrdé a od mája do septembra prakticky neprší. Prichádza sem scirocco, horúci vietor od Sahary, ktorý dokáže aj v máji vyhnať teplotu k štyridsiatke a priniesť jemný saharský prach. Zato sezóna pri mori vydrží do polovice októbra a more má ešte v tom čase vyše dvadsaťdva stupňov. Taliansko je zároveň krajina, kde sa more takmer vždy dá spojiť s niečím iným. Z pláží v Kampánii je hodina do Pompejí a na Vezuv, zo Sicílie sa dá vyraziť na Etnu a nad dvetisíc metrov, kde je aj v auguste chladno. Na severe sa v jednom týždni dá kúpať pri Jadrane a lyžovať na ľadovci na Marmolade. Kultúrne zastávky sú husto rozosiate po celej dĺžke krajiny, takže aj cesta autom na juh sa dá rozdeliť na etapy s Florenciou alebo Sienou v strede. Z praktického hľadiska je Taliansko jednoduché. Je v Schengene aj v eurozóne, diaľnice sú kvalitné a platí sa za ne podľa prejdených kilometrov na základe lístka odobratého pri vjazde. Na sever a k Lago di Garda sa jazdí autom cez Rakúsko, na juh a na ostrovy sa oplatí letieť, pretože cesta autom je veľmi dlhá. Historické centrá miest sú takmer vždy uzavreté zónou ZTL, do ktorej sa bez povolenia nesmie, a pokuta príde domov aj s ročným oneskorením.