Stupne oblačnosti

Oblačnosť opisuje, akú časť oblohy pokrývajú oblaky. Odpradávna sa vyjadruje v osminách oblohy, pretože pozorovateľ dokáže odhadnúť osminy spoľahlivejšie ako percentá. Nulová oblačnosť znamená úplne jasnú oblohu, osem osmín oblohu úplne zakrytú. Pre predpovede a bežnú reč sa osminy prevádzajú na slovné stupne, ktoré všetci poznajú z rozhlasu a televízie. Rovnakú stupnicu používajú meteorologické služby v celej Európe, len sa slová v jednotlivých jazykoch líšia.

Slovné stupne

• jasno: 0/8, obloha bez oblakov,
• takmer jasno: 1/8 až 2/8,
• polojasno: 3/8 až 4/8,
• oblačno: 5/8 až 6/8,
• takmer zamračené: 7/8,
• zamračené: 8/8, obloha úplne zakrytá.

V predpovedi sa často objavuje kombinácia, napríklad polojasno až oblačno. Znamená premenlivé podmienky počas dňa alebo rozdiely medzi miestami, keď sa oblaky tvoria a rozpadajú. Typicky ide o letný deň s kopovitou oblačnosťou, ktorá ráno chýba, popoludní pokryje polovicu oblohy a večer sa zase rozpadne.

Oblačnosť v modeloch

Numerické modely počítajú oblačnosť v percentách a oddelene po vrstvách: nízku, strednú a vysokú. Celková oblačnosť sa z nich potom skladá rôznymi spôsobmi, a keď je nízka oblačnosť nulová a vysoká deväťdesiatpercentná, celková vyjde vysoká. Obloha napriek tomu môže pôsobiť takmer jasne, len cez tenké cirry presvitá mliečne slnko. Naopak tenká vrstva nízkej oblačnosti alebo hmly pod inverziou býva pre modely náročná a často ju podceňujú. Preto sa predpoveď oblačnosti v zime v nížinách mýli častejšie ako predpoveď teploty.

Oblačnosť a teplota

Od množstva oblačnosti veľmi závisí teplota. Za jasnej noci povrch vyžaruje teplo do vesmíru a rýchlo chladne, oblačnosť funguje ako prikrývka a časť tepla vracia späť. Rozdiel medzi jasnou a zamračenou nocou býva aj 8 °C. Jasné noci preto prinášajú na jar a na jeseň prízemné mrazy, zatiaľ čo pod oblakmi teplota klesá len málo. Cez deň je to naopak: oblačnosť bráni slnečnému žiareniu a zamračený letný deň býva o niekoľko stupňov chladnejší ako slnečný.