Druhy oblakov

Oblaky vznikajú, keď sa vlhký vzduch ochladí na rosný bod a vodná para skondenzuje na drobných časticiach na kvapôčky alebo ľadové kryštáliky. Podľa toho, ako a v akej výške sa to stane, majú oblaky rôzny tvar. Rozdelenie, ktoré sa dnes používa na celom svete, navrhol na začiatku 19. storočia anglický lekárnik Luke Howard a vychádza z latinských slov cirrus (kučera), cumulus (kopa), stratus (vrstva) a nimbus (dážď). Medzinárodný atlas oblakov Svetovej meteorologickej organizácie z nich skladá 10 základných druhov. Tie sa radia podľa výšky základne do troch poschodí a dva druhy sa svojou mohutnosťou ťahajú cez všetky.

Desať základných druhov

Vysoké oblaky, zhruba od 5 do 13 km, sú zložené z ľadových kryštálikov:

• cirrus: jemné biele vlákna alebo chumáče, často so strapatými koncami,
• cirrocumulus: drobné biele obláčiky v radoch, takzvaná baránková obloha,
• cirrostratus: tenký mliečny závoj, cez ktorý presvitá slnko a často sa okolo neho tvorí halo.

Stredné oblaky, zhruba od 2 do 7 km:

• altocumulus: sivobiele kôpky alebo valce v poliach či radoch,
• altostratus: sivá súvislá vrstva, slnko cez ňu presvitá ako cez matné sklo.

Nízke oblaky, so základňou do 2 km:

• stratocumulus: sivé valy a kryhy s medzerami, najčastejší oblak nad Európou,
• stratus: nízka sivá vrstva bez štruktúry, z ktorej nanajvýš mrholí, vlastne zdvihnutá hmla,
• nimbostratus: tmavá hrubá vrstva, z ktorej dlho a vytrvalo prší alebo sneží.

Cez všetky poschodia:

• cumulus: oblak s plochou základňou a kypiacim vrcholom, za pekného dňa roztrúsený po oblohe,
• cumulonimbus, búrkový oblak: mohutná veža až k hornej hranici troposféry s nákovou navrchu.

Kopovité a vrstevnaté oblaky

Hlavný rozdiel medzi oblakmi je v tom, ako sa vzduch pohybuje. Kopovité oblaky vznikajú, keď vzduch stúpa rýchlo v stĺpcoch, typicky nad prehriatou krajinou za letného popoludnia. Každý cumulus je vrchol jedného takého výstupného prúdu, a čím je vzduch labilnejší, tým viac rastie do výšky. Z malého oblaku pekného počasia tak môže v priebehu niekoľkých hodín vyrásť búrka. Kopovité oblaky dávajú krátke a prudké prehánky, ktoré na jednom mieste začnú aj skončia v priebehu minút.

Vrstevnaté oblaky vznikajú pri pomalom a plošnom výstupe vzduchu. Typicky na teplom fronte, kde sa teplý vzduch pozvoľna kĺže po studenom nahor, alebo pod inverziou, kde sa vlhkosť drží v jednej vrstve. Takéto oblaky súvisle pokryjú veľké územie a dávajú dlhotrvajúci dážď alebo mrholenie. Na stupňoch oblačnosti sa tento rozdiel neprejaví, zamračená obloha môže byť rovnako dobre súvislý stratus ako husto natlačené cumuly.

Čo oblaky prezrádzajú o počasí

Poradie oblakov na oblohe dlho slúžilo ako predpoveď bez prístrojov. Pred teplým frontom prichádzajú najskôr cirry, potom cirrostratus s halom, altostratus a nakoniec nimbostratus, z ktorého začne pršať. Celý rad sa obvykle vystrieda za 12 až 24 hodín. Cumuly, ktoré sa v lete dopoludnia rýchlo dvíhajú a tmavnú, varujú pred popoludňajšími búrkami. Šošovkovité oblaky nad horami ukazujú silné prúdenie vo výške a často ich sprevádza fén.

Nízky stratus a hmla sú dve podoby toho istého javu. Keď sa hmla ráno zdvihne od zeme, ale nerozpustí sa, zostane nad krajinou ako sivý stratus. V zime pod inverziou takéto počasie vydrží aj celé dni. Oblačnosť z družice spolu so zrážkami z radaru ukazuje stránka radaru, kde je kopovité bunky vidieť ako ostro ohraničené škvrny a vrstevnaté oblaky ako rozsiahle súvislé polia.