Prízemný mráz

Prízemný mráz je mráz tesne nad povrchom zeme. Meria sa prízemným minimálnym teplomerom umiestneným 5 cm nad zemou, teda vo výške, kde rastú kvety jahôd, mladé priesady a púčiky nízkych kríkov. Štandardná teplota vzduchu sa pritom meria v 2 m v meteorologickej búdke. Za jasnej a pokojnej noci býva rozdiel medzi oboma výškami niekoľko stupňov, takže pri zemi mrzne aj vtedy, keď oficiálne minimum zostane nad nulou. Preto sa prízemný mráz uvádza ako samostatný údaj a v predpovediach pre poľnohospodárov má vlastné miesto.

Ako vzniká

Prízemný mráz je dôsledkom radiačného ochladzovania. Povrch zeme v noci vyžaruje teplo do priestoru a bez oblačnosti, ktorá by časť žiarenia vracala späť, rýchlo chladne. Od neho sa ochladzuje najbližšia vrstva vzduchu, a keďže je studený vzduch ťažší, zostáva dole. Vzniká tak prízemná inverzia, keď je pri zemi chladnejšie ako o kúsok vyššie. Vietor túto vrstvu premieša s teplejším vzduchom nad ňou, oblačnosť zasa brzdí vyžarovanie, takže oboje prízemný mráz potláča.

Veľkú úlohu hrá terén. Studený vzduch steká zo svahov dolu a hromadí sa v uzavretých kotlinách, na dne dolín a v terénnych zníženinách. Tam mrzne skôr a silnejšie ako na svahu o pár desiatok metrov vyššie. Podobne pôsobí aj holá pôda, tráva alebo sneh, ktoré vyžarujú teplo rýchlejšie ako okolie. Záhrada v doline pri potoku preto býva ohrozenejšia ako záhrada na miernom svahu nad ňou.

Prečo je dôležitý pre záhradkárov

Pre ovocinárov a záhradkárov je prízemný mráz dôležitejší ako teplota v 2 m, pretože poškodí kvety a mladé výhonky aj vtedy, keď mrazový deň podľa meteorologickej búdky nenastal. Najcitlivejšie je obdobie od apríla do polovice mája, keď je väčšina ovocných stromov rozkvitnutá a jasné noci s mrazom ešte prichádzajú. Neskoré mrazy v tomto čase dokážu zničiť veľkú časť úrody. Ochranou je zakrytie rastlín textíliou, kropenie alebo výber miesta mimo najnižších polôh pozemku.