Grécko je na dovolenku pri mori jedna z najrozmanitejších krajín Európy, a to hlavne preto, že sa tiahne cez šesť stupňov zemepisnej šírky. Medzi severnou hranicou so Severným Macedónskom a južným cípom Kréty je vzdušnou čiarou takmer osemsto kilometrov. Na sever od Solúna preto začína sezóna až v júni, zatiaľ čo na Kréte sa už v apríli dá kúpať. Na plánovanie sa krajina delí na tri svety, ktoré sa počasím líšia viac, ako by sa čakalo. Pevninské pobrežie okolo Chalkidiki má najkratšiu cestu autom a najmiernejšie leto, pretože naň dosiahne vplyv balkánskeho vnútrozemia. Ostrovy v Egejskom mori, teda Kréta, Rodos, Kos a Kyklady, sú najsuchšie a majú najdlhšiu sezónu. Iónske ostrovy na západe vrátane Korfu a Zakynthosu sú naopak nápadne zelené, pretože zrážok tam spadne podstatne viac. Tá zeleň má prostý dôvod. Vlhký vzduch prichádza zo západu, od Talianska, a naráža na hory Peloponézu a gréckej pevniny. Iónske ostrovy ležia pred touto prekážkou a dostanú dážď, egejské za ňou a zostávajú suché. Rozdiel v ročnom úhrne zrážok medzi Korfu a Rodosom je viac ako dvojnásobný, hoci oba ležia v tej istej krajine a takmer na tej istej rovnobežke. Grécke leto určuje meltemi, severný vietor, ktorý fúka od júla do septembra cez Egejské more. Vzniká tým, že nad Balkánom sa drží vyšší tlak a nad Tureckom nižší, a vzduch medzi nimi prúdi na juh. Pre dovolenku to znamená dve veci. Na jednej strane je to úľava, pretože v najväčších horúčavách zníži pocitovú teplotu a v podstate robí grécke leto znesiteľným. Na druhej strane dvíha vlny, občas zastaví trajekty medzi ostrovmi a na severne orientovaných plážach vie byť nepríjemný. Iónskych ostrovov na západe sa takmer netýka. Sezóna sa v Grécku otvára a zatvára postupne od juhu na sever. V apríli je na kúpanie zatiaľ len Kréta a južné ostrovy, v máji sa pridá väčšina Egejského mora, v júni je teplo už všade. Na jeseň to ide v opačnom poradí: v septembri je ešte všade dobre, v októbri sa sezóna sťahuje na juh a v novembri zostáva prakticky len južná Kréta. Leto je suché takmer v celej krajine. Od júna do augusta prší tak výnimočne, že s dažďom pri plánovaní netreba počítať. Sucho je najvýraznejšie na východe a juhu, sú miesta, kde za dva letné mesiace nespadne prakticky nič. Keďže takmer všetky ročné zrážky spadnú medzi októbrom a marcom, sucho v neskorom lete je bežný stav krajiny, nie výnimka. Kto sa rozhoduje medzi ostrovmi, mal by zvážiť aj to, aké vysoké hory na nich sú. Ostrov s dvojtisícovkou uprostred, ako je Kréta alebo Kefalónia, má na náveternej a záveternej strane dosť odlišné počasie. Plochý ostrov bez hôr je naopak veternejší, pretože mu nič nebráni v prúdení, ale zase je na ňom počasie všade rovnaké. Zima v Grécku nie je len chladnejšie leto. Na severe a v horách sneží a lyžuje sa, čo mnohých prekvapí. Grécke pohoria dosahujú vyše dvetisícpäťsto metrov a sneh na nich leží mesiace. Na pobreží zima znamená hlavne dážď, teploty zostávajú mierne a mráz je vzácny. Doprava v Grécku závisí od počasia viac ako inde. Kto mieri na ostrov, počíta buď s priamou charterovou linkou v sezóne, alebo s prestupom v Aténach a nadväzujúcim trajektom. A práve trajekty sú miestom, kde počasie zasahuje do programu: pri silnom meltemi sa spoje medzi ostrovmi rušia, niekedy aj dva dni po sebe. Kto má návrat naplánovaný natesno, nemal by si poslednú noc plánovať na ostrove, z ktorého sa odchádza len loďou. Vzdialenosti na mape klamú. Ostrovy, ktoré vyzerajú ako susedia, spolu nemusia mať žiadne priame spojenie, pretože trajektové linky vedú lúčovito z Pirea. Preskočiť zo severného Egejského mora na Dodekanez môže znamenať cestu cez Atény. Do plánu na dva ostrovy v jednom termíne preto patrí rezerva. Na čo sa dá v Grécku spoľahnúť, je stabilita letného počasia. Od polovice júna do konca augusta je obloha deň za dňom rovnaká a predpoveď sa prakticky nemení. Situácia, keď by dážď pokazil program, je na juhu taká vzácna, že sa s ňou nepočíta. Zaujímavé je to naopak na okrajoch sezóny, v apríli, máji, októbri a novembri, keď sa počasie mení zo dňa na deň a predpoveď má skutočnú cenu. Posledná vec, ktorú je dobré vedieť, sa týka vody. Grécke ostrovy sú v neskorom lete suché a mnohé z nich sa zásobujú vodou z pevniny alebo z odsoľovania. Nie je to vec, ktorá by pokazila dovolenku, ale vysvetľuje, prečo krajina v auguste vyzerá spálená a prečo zelené fotky do prospektov zvyčajne vznikajú na jar.
Grécko
Pevnina, dvetisíc ostrovov a sezóna, ktorá na juhu vydrží od apríla do novembra.
Prakticky na mieste
Grécko je v Európskej únii, v Schengene aj v eurozóne, takže na cestu stačí občiansky preukaz a platí sa eurom. Európsky preukaz zdravotného poistenia platí v štátnych zariadeniach, na ostrovoch ich je však málo a súkromné kliniky si účtujú samy, takže cestovné poistenie vrátane prevozu sa oplatí viac ako na pevnine. Na ostrovy sa lieta priamo, medzi sebou a s pevninou ich spájajú trajekty a rýchle katamarány. Trajektová doprava sa za silného meltemi ruší, čo je v júli a auguste bežné, nie výnimočné, a je rozumné s tým pri nadväzujúcich letoch počítať. Na pevnine sú diaľnice spoplatnené mýtnymi bránami, kde sa platí v hotovosti alebo kartou. Grécko používa európske tiesňové číslo 112. Na čo si dať pozor: v lete sú požiare bežnou súčasťou sezóny a pri vyhlásenom zákaze vstupu do lesov platí zákaz aj pre turistické chodníky, napríklad roklina Samaria na Kréte sa za vysokých teplôt zatvára. Slnko je od júna do septembra silné a napoludnie je tieň nevyhnutnosť. Antické pamiatky majú takmer všade zákaz vstupu mimo vyznačených trás a odnášať kamene alebo úlomky je trestné.
Oblasti v Grécku
Predpoveď na týždeň - Atény
Stĺpec „Teraz“ je aktuálna predpoveď, ostatné čísla sú dlhodobé normály vo februári. Zdroje nájdete na stránke Zdroje a licencie.