Chorvátsko

Chorvátsko je more, kam sa dá ísť autom, a to určuje takmer všetko ostatné. Jazdí sa vlastným autom a rodina si vezie vlastný program. Dovolenka preto nemusí trvať týždeň, dá sa vyraziť aj na štyri dni, a sezóna sa vďaka tomu predlžuje do mája a septembra oveľa viac ako pri destináciách, kam sa lieta a kde sa kupuje celý zájazd. Krajinu tvoria dva úplne odlišné svety, ktoré od seba delí jediný horský hrebeň. Vnútrozemie okolo Záhrebu má stredoeurópske podnebie s dusnými búrkovými letami a mrazivými zimami, podobné ako na juhu Slovenska. Pobrežie je naopak stredomorské, ale ten pás je prekvapivo úzky. Dinárske hory sa dvíhajú hneď za mestami a na mnohých miestach nechávajú medzi vrcholom a hladinou sotva pár kilometrov. Sto kilometrov od mora už rastie smrek a v januári leží sneh. Pobrežie sa pre plánovanie delí na tri časti. Istria na severe má najkratšiu cestu, najmiernejšie leto a more, ktoré sa prehrieva pomalšie, pretože Jadran je tu plytký a otvorený severným vpádom vzduchu. Kvarner s ostrovmi Krk, Rab a Cres leží v závetrí Velebitu a je z celého pobrežia najzelenší. Dalmácia od Zadaru na juh je najteplejšia a najsuchšia, sezóna tu začína o dva až tri týždne skôr a o toľko neskôr končí. Najjužnejší Dubrovník má v októbri ešte vyše dvadsať stupňov. S Jadranom sú spojené dva vetry, ktoré sa oplatí poznať vopred. Bóra padá z hôr k moru, je nárazová a studená, dokáže počas hodiny rozbúriť hladinu, zavrieť mosty a zrušiť trajekt. Najčastejšie fúka od jesene do jari, ale pod Velebitom a v Kvarneri sa objaví aj v lete. Jugo je opak, vlhký južný vietor, ktorý prináša oblačnosť a vytrvalý dážď, zato dvíha dlhú pravidelnú vlnu namiesto krátkeho sekaného chaosu. Rybári hovoria, že bóra berie strechy a jugo berie náladu. Voda je v Chorvátsku až nezvyčajne čistá a má to prostý dôvod. Do Jadranu neústia veľké špinavé rieky, dno je väčšinou kamenisté, a voda sa preto nekalí. Cenou za to sú kamienkové a skalnaté pláže, na ktoré sa hodia topánky do vody. Piesok nájdete len na pár miestach, najväčšia je Rajská pláž na Rabe a pláže na Pagu a v okolí Ninu. Okrem mora ponúka krajina množstvo cieľov na jednodňový výlet. Plitvické jazerá a vodopády Krky sú prírodné parky s drevenými chodníkmi nad vodou, Diokleciánov palác v Splite je antické mesto, v ktorom sa dodnes býva, pulská aréna patrí medzi šesť najzachovalejších rímskych amfiteátrov na svete a hradby Dubrovníka sa dajú obísť dookola za dve hodiny. Vnútrozemská Istria s Motovunom a hľadaním hľuzoviek vyzerá ako Toskánsko, len s kratšou cestou. Cesta je dnes jednoduchšia ako predtým. Chorvátsko je od januára 2023 v Schengene aj v eurozóne, takže sa na hranici nestojí. Diaľnica A1 vedie až k Pločam a je spoplatnená mýtom podľa prejdených kilometrov. Na ostrovy vozia trajekty Jadrolinija a v hlavnej sezóne sa na ne čaká, pri autách sa rezervácia oplatí. Do Dubrovníka sa dá prejsť po moste na Pelješac, takže už netreba prechádzať cez bosniansky Neum.