Istria

Istria je najväčší polostrov Jadranu a najsevernejšie položená chorvátska destinácia, čo určuje jej počasie. Severná poloha znamená kratšiu a miernejšiu sezónu. Voda sa v severnom Jadrane prehrieva pomalšie, v júni má okolo dvadsaťdva stupňov a vrchol okolo dvadsaťpäť dosiahne až v druhej polovici augusta. V septembri klesá rýchlejšie než v Dalmácii, takže sezóna prakticky končí v polovici mesiaca. Denné teploty sa v lete držia okolo dvadsaťosem až dvadsaťdeväť stupňov, teda o dva až tri stupne nižšie než v Splite, a pre mnohých je to výhoda, pretože sa v takom teple dá ešte normálne fungovať a chodiť cez deň von. Polostrov sa delí na tri pásma, ktorým sa podľa farby pôdy hovorí modrá, zelená a biela Istria. Modrá je pobrežie, zelená je vnútrozemie s lesmi a poliami a biela je vápencová náhorná časť pod pohorím Učka. Vnútrozemie je to, čo Istriu odlišuje od zvyšku chorvátskeho pobrežia: kopce s opevnenými mestečkami na vrcholoch, vinice, olivové háje a dubové lesy, v ktorých rastú hľuzovky. Biela hľuzovka z okolia Motovunu patrí medzi najcennejšie na svete a v roku 1999 sa tu našiel exemplár s hmotnosťou vyše jedného a štvrť kilogramu, ktorý sa zapísal do Guinnessovej knihy. Sezóna bielej hľuzovky je na jeseň, čierna sa zbiera väčšinu roka a v reštauráciách v Livade sa z nej robí celé menu. Pobrežie je okruhliakové a skalnaté, ako väčšina Jadranu. Piesok tu takmer nenájdete, zato je voda mimoriadne čistá, pretože chýbajú rieky, ktoré by niesli sediment. Do vody sa často vstupuje z betónových plošín s rebríkmi, čo je tu bežné a hotely ich tak stavali zámerne. Západné pobrežie okolo Poreča, Rovinja a Vrsaru je mierne a plytšie, s hustou ponukou kempov a apartmánov, a práve tu je najviac kempov v celom Chorvátsku. Východná strana v Kvarnerskom zálive je strmšia a menej zastavaná. Najjužnejší cíp pri Pule má najlepšie podmienky na potápanie, pretože sú pri ňom vraky a útesy, okrem iného parník Baron Gautsch potopený v roku 1914. História je tu rímska a benátska zároveň. Pulský amfiteáter z prvého storočia je šiesty najväčší zachovaný rímsky amfiteáter na svete a ako jediný má zachované všetky tri poschodia vonkajšieho obvodu, pretože ho Benátčania chceli rozobrať a odviezť do Benátok, ale miestni im v tom zabránili. Eufraziova bazilika v Poreči má byzantské mozaiky zo šiesteho storočia a je na zozname UNESCO. Rovinj je benátske mesto na polostrove s kostolom svätej Eufémie na vrchole a s domami, ktoré vyrastajú priamo z mora, a fotí sa prakticky samo. Motovun, Grožnjan a Hum, ktorý sa označuje za najmenšie mesto sveta, sú vnútrozemské mestečká na kopcoch, kam sa chodí na výlet a odkiaľ vidieť celé údolie Mirny. Osobitnou kapitolou sú Brijunské ostrovy oproti Fažane. Boli letným sídlom Josipa Broza Tita, ktorý sem pozýval štátnikov a filmové hviezdy, a dnes sú národným parkom. Chodí sa po nich so sprievodcom a sú na nich rímske vily, stopy dinosaurov staré sto miliónov rokov a safari park s potomkami zvierat, ktoré Titovi darovali zahraniční štátnici. Istria má aj vlastnú kuchyňu, ktorá sa od dalmatínskej líši. Namiesto rýb je tu základom vnútrozemie: pršut sušený na bóre bez údenia, ovčí syr, cestoviny fuži a pljukanci, špargľa z jarných lesov a k tomu biela malvazija a červený teran. Olivový olej z Istrie sa opakovane umiestňuje na popredných miestach svetových rebríčkov. Istrijský ypsilon je rýchlostná cesta, ktorá polostrov pretína a vedie tunelom pod Učkou, kde sa platí mýto. Lieta sa do Puly. Chorvátsko je od januára 2023 v Schengene aj v eurozóne, takže sa na hranici nestojí a neplatí sa kunami.