Kvarner je záliv medzi istrijským polostrovom a pohorím Velebit. Patrí k nemu pobrežie okolo Rijeky, Opatije a Crikvenice a veľké ostrovy Krk, Cres, Lošinj, Rab a Pag. Je to najsevernejšia časť chorvátskeho mora. Na Krk sa ide po moste, takže odpadá trajekt. Záliv má jednu vlastnosť, ktorá ho odlišuje od zvyšku Jadranu. Je hlboko zarezaný do pevniny a zo severovýchodu ho lemuje Velebit, hradba dlhá stopäťdesiat kilometrov s vrcholmi nad pätnásťsto metrov. Cez ňu sa v zime a na jar prelieva studený vzduch z vnútrozemia a padá k moru ako bóra. Nikde na Jadrane nie je silnejšia, v úseku pod Velebitom pri Senji a na moste na Pag zaznamenali nárazy vyše dvesto kilometrov za hodinu a most sa za takého počasia zatvára. V lete je bóra zriedkavejšia, ale objavuje sa aj vtedy. Bóra zároveň vysvetľuje, prečo ostrovy vyzerajú tak, ako vyzerajú. Strana obrátená k Velebitu je holá, kamenistá a takmer bez vegetácie, pretože ju vietor vysušuje a zasoľuje. Odvrátená západná strana toho istého ostrova je zelená, s borovicovými a dubovými lesmi. Na Pagu je ten rozdiel najvýraznejší, jeho východná polovica pripomína mesačnú krajinu a slúži ako ovčia pastvina, z ktorej pochádza syr paški sir. Podnebie je miernejšie, než by zodpovedalo polohe. Opatija bola v devätnástom storočí zimnými kúpeľmi rakúsko-uhorskej šľachty práve preto, že ju pred bórou chráni masív Učky a má nezvykle teplé zimy, v januári cez deň okolo deväť stupňov. Leto je s tridsiatimi stupňami znesiteľné a more sa prehrieva pomalšie než v Dalmácii: v júni má okolo dvadsaťdva stupňov, v auguste dvadsaťpäť a v polovici septembra sezóna končí. Ostrov Lošinj má povesť zeleného ostrova, pretože na ňom v devätnástom storočí zámerne vysadili vyše tisíc rastlinných druhov a dnes je z neho botanická zbierka pod holým nebom. V okolitých vodách žije stála populácia delfínov skákavých, jedna z mála na Jadrane, a sleduje ju výskumná stanica. Cres, ktorý s Lošinjom susedí, je naopak takmer prázdny, s jazerom Vransko uprostred a s hniezdiskom supov bielohlavých na východných útesoch. Pobrežie okolo Crikvenice a Novi Vinodolski je mierne, s okruhliakovými plážami, a dovolenka sa tu zvyčajne trávi v apartmánoch. Rijeka je priemyselný prístav a dopravný uzol, nie letovisko, ale má karneval, ktorý patrí medzi najväčšie v Európe, a v roku 2020 bola Európskym hlavným mestom kultúry. Na moste na Krk sa platí mýto a v sezóne na ňom býva kolóna. Na Cres, Lošinj a Rab vozia trajekty. Najbližšie letisko je na Krku pri Rijeke.
Kvarner
Záliv medzi Istriou a Velebitom. Zelené ostrovy, most na Krk a domov bóry.
Klíma po mesiacoch
Teplota mora po mesiacoch
Kedy sem ísť
Kritériá sú spočítané z klimatického normálu, nie z niečieho názoru. Prázdne pole neznamená, že sa tam nedá ísť, len že podmienka nie je splnená.
Prakticky na mieste
Na Krk sa ide po moste, takže odpadá trajekt. Na moste sa platí mýto a v sezóne na ňom býva kolóna. Na Cres, Lošinj a Rab vozia trajekty Jadrolinija. Chorvátsko je od januára 2023 v Schengene aj v eurozóne, takže sa na hranici nestojí, platí sa eurom a Slovákom stačí občiansky preukaz. Na čo si dať pozor: tu je domov bóry a je tu silnejšia než kdekoľvek inde na Jadrane. Na moste na Pag a v úseku pod Velebitom pri Senji zaznamenali nárazy vyše dvesto kilometrov za hodinu a most sa za takého počasia zatvára. Pred cestou po pobrežnej ceste má zmysel pozrieť sa na predpoveď vetra, nielen na teplotu. Pláže sú okruhliakové a skalnaté, topánky do vody sa hodia. Voda je studenejšia než v Dalmácii, v júni okolo dvadsaťdva stupňov. Európsky preukaz poistenca platí v štátnych zariadeniach, na záchranu na mori sa však nevzťahuje a tá sa pri ostrovoch môže predražiť.
Klimatický normál je dvadsaťročný priemer 2001 až 2020 z reanalýzy NASA POWER, spočítaný z denných hodnôt, takže stĺpec noc a deň je priemerné denné minimum a maximum, nie rekord. Reanalýza počíta v mriežke zhruba päťdesiatich kilometrov, takže pri ostrovoch a úzkych pobrežiach priemeruje pláž s vnútrozemím a rozdiel medzi nocou a dňom vychádza menší, ako aký na mieste zažijete. Teplota mora je dlhodobý priemer 1991 až 2020 z družicovej analýzy NOAA OISST. Zdroje nájdete na stránke Zdroje a licencie.