Dalmácia

Dalmácia je najdlhšia a najjužnejšia časť chorvátskeho pobrežia, tiahne sa zhruba od Zadaru cez Šibenik a Split až k Dubrovníku a Prevlake na hranici s Čiernou Horou. Meria vyše štyristo kilometrov a patrí k nej väčšina z tisícky chorvátskych ostrovov. Kým Istria je jeden kompaktný polostrov, Dalmácia je úzky pás medzi Dinárskymi horami a morom, ktorý je na mnohých miestach široký len pár kilometrov. Práve táto úzka poloha je kľúčom k jej počasiu. Hory za pobrežím zadržiavajú vzduch z vnútrozemia a zároveň padajú do mora tak prudko, že stredomorský pás končí prakticky hneď za prvým radom kopcov. Sezóna je vďaka južnej polohe dlhšia než na Istrii: more má už v polovici júna dvadsaťdva stupňov, v auguste vrcholí okolo dvadsaťšesť a ešte v polovici septembra sa drží nad dvadsaťštyri. V Dubrovníku, ktorý leží najjužnejšie, sa dá kúpať aj v prvých októbrových dňoch. Vietor tu má dve podoby a obe majú miestne mená. Bóra padá z Velebitu k moru, je studená a nárazová a dokáže za hodinu rozbúriť hladinu, uzavrieť most pri Maslenici a zrušiť trajekt. Najsilnejšia je pod Velebitom v okolí Senja a v zime, ale objaví sa aj v lete. Jugo je vlhký južný vietor, ktorý prináša oblačnosť a dážď a dvíha dlhú pravidelnú vlnu. Kto plánuje plavbu alebo prejazd na ostrov, mal by si kontrolovať predpoveď, pretože prerušená doprava na ostrovy je tu bežná vec, nie výnimka. Pobrežie sa dá rozdeliť na tri časti. Severná okolo Zadaru a Šibeniku má najviac ostrovov a najlepšie podmienky na jachting, pretože sú medzi nimi chránené kanály, v ktorých sa dá plaviť aj za horšieho počasia. Stredná okolo Splitu, Trogiru a Makarskej je najzastavanejšia a má najlepšie spojenie, pričom Makarská riviéra je asi šesťdesiat kilometrov okruhliakových pláží pod dvanásťstometrovým hrebeňom Biokova, ktorý na ne popoludní vrhá tieň. Južná okolo Dubrovníka a polostrova Pelješac je najteplejšia a najdrahšia. Ostrovy sú samostatná kapitola a každý má inú povahu. Hvar je najslnečnejší, s levanduľovými poľami a nočným životom, aký inak k Chorvátsku veľmi nepatrí. Brač má Zlatni rat pri Bole, teda okruhliakový výbežok, ktorý mení tvar podľa prúdov a vetra, a tiež lom, z ktorého sa kedysi brával biely kameň na Diokleciánov palác. Vis bol do roku 1989 vojenskou zónou uzavretou pre cudzincov, takže na ňom takmer nič nestihli postaviť. Korčula má opevnené mesto s uličkami v tvare rybej kosti, navrhnutými tak, aby nimi vietor prúdil, ale neprefukoval ich. Kultúrna hustota je tu nezvykle vysoká. Diokleciánov palác v Splite je neskororímska rezidencia, v ktorej sa dodnes býva a obchoduje, takže to nie je skanzen, ale živá štvrť s obchodmi v antických pivniciach. Trogir je kompletne zachované stredoveké mesto na ostrovčeku medzi pevninou a Čiovom. Dubrovník má neprerušený okruh hradieb dlhý necelé dva kilometre, po ktorom sa dá prejsť nad strechami, a v hlavnej sezóne sa odporúča ísť skoro ráno, inak sa na hradbách stojí v rade. Všetky tri miesta sú na zozname UNESCO. Národné parky sú z pobrežia dostupné na jednodňový výlet. Krka má vodopády, pri ktorých vedú drevené chodníky priamo nad vodou, a od roku 2021 je kúpanie pod hlavným vodopádom zakázané pre ochranu travertínu. Kornati sú súostrovie osemdesiatich neobývaných ostrovov, kam sa chodí loďou a kde nenájdete tieň ani pitnú vodu. Paklenica je kaňon vo Velebite s horolezeckými stenami a značenými chodníkmi na hrebeň. Plitvické jazerá sú od Zadaru asi dve hodiny cesty a vstupenky sa v lete vypredávajú vopred. Diaľnica A1 vedie až k Pločam. Do Dubrovníka sa dnes ide cez most na Pelješac, takže sa neprechádza bosnianskym Neumom a odpadá dvojitá hraničná kontrola. Lieta sa do Splitu, Zadaru aj Dubrovníka. Na ostrovy vozia trajekty Jadrolinija, v sezóne sa na ne s autom čaká aj niekoľko odchodov a rezervácia sa oplatí. Chorvátsko je od januára 2023 v Schengene aj v eurozóne.