Česko

V januári býva v Prahe päť stupňov a celý deň sivo. Na Klínovci desať a slnko. Nie je to výnimka, takto vyzerá časť každej zimy a je to najlepší dôvod vyraziť v tom čase hore, aj keď sa práve nelyžuje. Dôvod je v tom, ako je krajina posadená. Hory po obvode, v strede nížiny a vlhký vzduch od západu sa do vnútrozemia dostane už bez väčšiny vlahy. Na Šumave a v Beskydách preto spadne vyše 1 200 mm zrážok za rok, na Žatecku 450. Trojnásobok, a pritom je to tristo kilometrov. Druhý rozdiel robí výška. Medzi Hřenskom so 115 m a Snežkou s 1 603 m je v ročnej priemernej teplote zhruba desať stupňov. V máji tak môže byť v Polabí 28 stupňov a na krkonošskom hrebeni pritom leží sneh. Počítajte s pol stupňom na každých 100 m nahor a k tomu s vetrom, ktorý ten rozdiel ešte zväčší. Zima v nížinách je krátka a sneh sa nedrží. Hore vydrží súvislá snehová pokrývka od decembra do apríla a rozdiel medzi Krkonošami a Krušnými horami býva väčší ako medzi dvoma po sebe idúcimi zimami. Jar príde rýchlo, prízemné mrazíky do polovice mája sú pravidlom. Leto je najpokojnejšia časť roka, len s popoludňajšími búrkami, ktoré sa rodia nad horami a ťahajú na severovýchod. Na turistiku je najlepší september a prvá polovica októbra, keď je vzduch najčistejší a dovidieť najďalej. Voda je sezónna. Rybníky a priehrady sa prehrejú koncom júna a nad 20 stupňami sa držia do konca augusta. Plytká voda je pritom o niekoľko stupňov teplejšia ako hlboká, takže na Máchovom jazere a Lipne sa dá kúpať skôr ako na Slapoch alebo Orlíku. Rovnako rýchlo však aj vychladne. Vzdialenosti v rámci krajiny sú malé. Dá sa teda vyraziť podľa predpovede, nie podľa rezervácie urobenej v januári, a cez víkend sa presunúť z daždivej polovice krajiny do suchej.