Beskydy

Na Lysej hore naprší viac ako 1 500 mm za rok. To je zhruba trojnásobok toho, čo spadne v najsuchších kútoch Čiech, a na prvý pohľad je to poznať na lese aj na tom, ako často sú v Beskydách chodníky rozbahnené. Beskydy ležia na moravsko-slovenskom pomedzí a ich chránená krajinná oblasť je s viac ako 1 100 km² najväčšia v Česku. Lysá hora má 1 323 m, Radhošť 1 129. Oproti Krkonošiam a Jeseníkom sú nižšie, ale členitejšie, s hlbokými dolinami a s roztrúsenou zástavbou po stráňach. Stále je na nich vidieť, že sú to Karpaty. Za tým dažďom je poloha. Vlhký vzduch od severozápadu narazí na prvú výraznú karpatskú prekážku a vypadne z neho väčšina vlahy. To isté platí pre sneh, ktorého je tu na danú výšku veľa a drží sa od decembra do marca. Meteorologická stanica na vrchole Lysej hory meria nepretržite od roku 1897. Beskydy sú jediné české pohorie, kde žije kompletná trojica veľkých šeliem. Rys tu žije trvalo, vlk sa vrátil a medveď sem zablúdi zo Slovenska. Súvisí to s tým, že karpatský oblúk je prepojený a zvieratá po ňom migrujú. Turista ich prakticky nestretne, ale kvôli nim sú časti pohoria pokojovými územiami. Prales Mionší je jedľovo-bukový, má viac ako 170 ha a otvorený je len v lete a len po jednom chodníku s obmedzeným počtom ľudí. Je to zvyšok lesa, aký tu rástol pred valašskou kolonizáciou. Kultúrna vrstva je rovnako silná ako príroda. Na Pustevnách stoja Libušín a Maměnka od Dušana Jurkoviča, spojenie ľudového staviteľstva so secesiou. Libušín v roku 2014 vyhorel a remeselná obnova trvala šesť rokov. Na Radhošti je kaplnka svätého Cyrila a Metoda a na hrebeni k nej socha Radegasta. V Rožnove pod Radhoštěm je Valašské múzeum v prírode, založené v roku 1925. V zime sa tu jazdí hlavne na bežkách, zjazdovky sú menšie a nižšie ako v Krkonošiach a sneh nie je taký istý. V lete láka hrebeňovka z Pusteven na Radhošť, po ktorej sa dá ísť aj s kočíkom. Najkrajší býva október, keď sú bučiny žlté a je vidieť ďaleko.