Vo Veľkej kotline leží sneh ešte v júni, keď je v Bruntáli dvadsať kilometrov odtiaľto sucho a teplo. Lavínové žľaby na severnej strane hrebeňa ho držia dlho potom, čo inde po ňom nie je ani stopy. Jeseníky sú druhé najvyššie pohorie v Česku a najvyššie na Morave. Praděd má 1 491 m a stojí na ňom televízny vysielač s vyhliadkovou plošinou. Chránená krajinná oblasť je tu od roku 1969. Oproti Krkonošiam sú Jeseníky prázdnejšie, hrebene širšie a doliny hlbšie, a to je ich hlavná prednosť. Hlavný hrebeň medzi Červenohorským sedlom a Pradědom je nad hranicou lesa a správa sa ako vysokohorské prostredie. Fúka tu podobne ako v Krkonošiach. Práve Veľká kotlina je botanicky najcennejšie miesto pohoria, na niekoľkých desiatkach hektárov tu rastie viac ako tisíc druhov rastlín, najviac zo všetkých miest v Česku. Zaslúžili sa o to spoločne lavíny, vlhkosť a vápnité podložie, a preto do nej vedie jediný chodník. Zrážok spadne na hrebeňoch viac ako 1 200 mm za rok a snehová pokrývka drží od novembra do apríla. Rozdiel medzi severnou a južnou stranou je poznať, na tienistých severných svahoch vydrží sneh o týždne dlhšie. Podhorie okolo Bruntálu a Rýmařova leží naopak v dažďovom tieni a býva tam sucho. Kúpeľníctvo tu má jedno prvenstvo. V Jeseníku, vtedy Gräfenbergu, začal v dvadsiatych rokoch 19. storočia Vincenz Priessnitz liečiť studenou vodou a odtiaľ sa to rozšírilo po Európe. Sú to teda prvé vodoliečebné kúpele na svete. Karlova Studánka na druhej strane hrebeňa je preslávená čistotou ovzdušia, čo súvisí s polohou v úzkej zalesnenej doline. Dlouhé Stráně sú technický unikát, aký inde neuvidíte. Prečerpávacia elektráreň má hornú nádrž v 1 030 m, najväčšiu reverznú turbínu v strednej Európe a najvyšší spád v Česku. Hore sa dá ísť so sprievodcom a výhľad z hrádze patrí k najlepším v pohorí. Lyžuje sa v Koutoch nad Desnou, na Ramzovej, v Petříkove a na Červenohorskom sedle. Zjazdoviek je menej ako v Krkonošiach, bežkárskych stôp naopak viac a hrebeňová magistrála na Praděd patrí k najnáročnejším v Česku.
Jeseníky
Praděd, kúpele s vodoliečbou a hory, kde sneh vydrží na Morave najdlhšie.
Klíma po mesiacoch
Kedy sem ísť
Kritériá sú spočítané z klimatického normálu, nie z niečieho názoru. Prázdne pole neznamená, že sa tam nedá ísť, len že podmienka nie je splnená.
Prakticky na mieste
Vlakom do Šumperku alebo Jeseníka a ďalej autobusom. Trať cez Ramzovú stojí za zvezenie sama osebe. Cesta cez Červenohorské sedlo je v zime náročná a pri snežení sa zatvára alebo sa na ňu nepúšťajú autá bez zimnej výbavy. Obchádzka cez Ramzovú je dlhá, takže sa pred cestou oplatí pozrieť na stav. Ubytovanie je hlavne v Koutoch nad Desnou, na Ramzovej, v Karlovej Studánke a v Jeseníku. Kúpeľné domy sú otvorené celoročne a mávajú vlastný program. Na čo si dať pozor: na Praděd sa autom nedostanete, posledný úsek sa ide pešo alebo sezónnym autobusom od Ovčárny. Hrebeň medzi sedlom a Pradědom je otvorený, v zime sa tam tvoria záveje a v hmle sa zle hľadá cesta. Vo Veľkej kotline a v ďalších rezerváciách sa nesmie chodiť mimo značeného chodníka a v zime pre lavíny vôbec.
Klimatický normál je dvadsaťročný priemer 2001 až 2020 z reanalýzy NASA POWER, spočítaný z denných hodnôt, takže stĺpec noc a deň je priemerné denné minimum a maximum, nie rekord. Reanalýza počíta v mriežke zhruba päťdesiatich kilometrov, takže pri ostrovoch a úzkych pobrežiach priemeruje pláž s vnútrozemím a rozdiel medzi nocou a dňom vychádza menší, ako aký na mieste zažijete. Teplota mora je dlhodobý priemer 1991 až 2020 z družicovej analýzy NOAA OISST. Zdroje nájdete na stránke Zdroje a licencie.