Krušné hory

V zime to tu vie byť na jednom mieste mizerne a o päťsto metrov vyššie krásne. Pod zrázom sa v Mosteckej panve drží inverzia a smog, na hrebeni nad ňou svieti slnko. Nie je to raz za zimu, je to normálny stav pokojného počasia. Krušné hory sú nesúmerné. Na sever, do Saska, klesajú pozvoľna, na juh padajú prudkým zrázom do panvy, miestami o 600 m na pár kilometroch. Hrebeň je široký a plochý, Klínovec má 1 244 m. Boží Dar pod ním je s 1 028 m najvyššie položené mesto v strednej Európe. Zrážky prichádzajú od severozápadu a vypadávajú práve na hrebeni, kde ročný úhrn presahuje 1 000 mm. Pod zrázom je pritom výrazne suchšie. Sneh sa na náhornej plošine drží dobre a Krušnohorská magistrála má viac ako 80 km stôp, čo z Božího Daru robí jedno z najistejších miest na bežky v Česku. Zjazdovky na Klínovci a v obci Nové Město sú najväčšie v západnej polovici krajiny, sezóna trvá obvykle od polovice decembra do konca marca. Baníctvo je tu všade. Ťažilo sa striebro a cín, v Jáchymove potom rádioaktívna ruda, a banícka krajina Krušnohoria je od roku 2019 na zozname UNESCO ako spoločná česko-nemecká lokalita. Jáchymov je zároveň prvými radónovými kúpeľmi na svete, lieči sa tu od roku 1906. Božídarské rašelinisko je najväčšie na českej strane hôr, vedie cezeň náučný chodník po povaloch. Rastie tu kosodrevina a sú v ňom mrazové kotliny, v ktorých za jasných nocí klesne teplota pod nulu aj v lete.