Portugalsko

Portugalsko je celé obrátené k Atlantiku a to je jediná vec, ktorú treba o jeho počasí vedieť. Oceán sa ohrieva pomalšie ako uzavreté Stredozemné more a rovnako pomaly chladne, takže tu nie je ostrý rozdiel medzi letom a zimou. Lisabon má v januári okolo pätnásť stupňov cez deň a v auguste sa drží okolo dvadsaťosem, teda menej, ako býva v Madride. Môže za to studený Kanársky prúd, ktorý ťahá popri pobreží vodu od severu, a k tomu letné výstupné prúdenie, keď vietor od severu odháňa povrchovú vodu od brehu a nahrádza ju chladnejšia voda zo dna. Výsledok je zvláštny: v auguste má vzduch dvadsaťosem stupňov a voda pri Lisabone len sedemnásť. Kto si predstavuje Portugalsko ako kúpaciu destináciu v štýle Grécka, bude prekvapený. Na kúpanie sa chodí na juh, do Algarve, kde má voda v auguste okolo dvadsaťdva stupňov, pretože pobrežie je obrátené na juh a chránené pred severným prúdením. Krajina sa delí na tri pásma s odlišnými zrážkami. Sever okolo Porta a Bragy je zelený, kopcovitý a spadne tu vyše tisícpäťsto milimetrov za rok. Stred s Lisabonom má prechodné podnebie a jasne oddelené suché leto. Juh, teda Alentejo a Algarve, je najsuchší a najteplejší, s vnútrozemskými štyridsiatkami v júli a s prakticky nulovými zrážkami od júna do septembra. Osobitnou kapitolou je Madeira, ostrov osemsto kilometrov od pevniny na úrovni Maroka. Počasie tu nie je ako na pevnine ani ako na Kanároch, pretože ostrov je hornatý a strmý, s vrcholom vyše tisícosemsto metrov. Pasát na ňu tlačí vlhký vzduch od severovýchodu, ten sa nad horami dvíha a zráža, takže sever ostrova je pralesovito zelený a juh suchý a slnečný. Priemery sa počas roka takmer nemenia, vo februári devätnásť a v auguste dvadsaťpäť stupňov, a preto sa sem chodí na turistiku po celý rok, nie na pláž. Portugalsko je krajina, kde sa dovolenka zvyčajne skladá z viacerých vecí ako z ležania pri vode. Lisabon s električkou číslo 28 a štvrťou Alfama, kláštor v Beléme, Sintra s rozprávkovými palácmi nad morom, Porto s pivnicami portského na druhom brehu Doura a mys Cabo da Roca ako najzápadnejší bod pevninskej Európy. Na Madeire sa chodí po levadách, zavlažovacích kanáloch vedených po vrstevniciach, popri ktorých vedie niekoľko sto kilometrov pohodlných chodníkov. Z praktického hľadiska je všetko bez komplikácií. Schengen, euro a priame lety do Lisabonu, Porta aj Fara. Čas je oproti Slovensku o hodinu späť. Diaľnice sú dobré, ale časť z nich má výhradne elektronické mýto, takže v požičanom aute treba mať transpondér. Vietor fúka na atlantickom pobreží takmer stále a aj pri dvadsiatich siedmich stupňoch sa pri vode zíde niečo cez plecia.