Mrholenie

Mrholenie sú kvapalné zrážky z veľmi drobných kvapiek s priemerom menším ako 0,5 mm. Kvapky sú také malé, že padajú pomaly, často sa zdá, že sa vo vzduchu vznášajú, a na hladine mlák nerobia krúžky. Padá husto a rovnomerne, obvykle z nízkej súvislej vrstevnatej oblačnosti, ktorá sa nazýva stratus, alebo priamo z hmly. Na rozdiel od dažďa nevzniká v mohutných oblakoch, kde kvapky stihnú dorásť, ale v tenkej vrstve, kde zostávajú malé. Meteorológovia ho od dažďa rozlišujú podľa veľkosti kvapiek, nie podľa toho, koľko vody spadne.

Kedy mrholí

Mrholenie je typické pre jeseň a zimu, keď sa nad nížinami drží vlhký vzduch pod teplotnou inverziou. Pod inverznou vrstvou leží nízka oblačnosť, ktorá sa celé dni nemení, a z nej vytrvalo mrholí. Obloha je sivá, teplota sa drží okolo nuly alebo niekoľko stupňov nad ňou a dohľadnosť býva znížená. Mrholenie sa objavuje aj v teplom sektore tlakovej níže, keď prúdi vlhký vzduch od mora, alebo na náveterných svahoch hôr, kde vlhký vzduch stúpa a ochladzuje sa. V lete je zriedkavé, pretože vrstevnatá oblačnosť sa za slnečných dní rozpúšťa.

Mrznúce mrholenie

Keď mrholí na premrznutý povrch alebo sú samotné kvapky prechladené pod nulu, primŕzajú pri dopade. Vzniká poľadovica podobne ako pri mrznúcom daždi, len v tenšej vrstve. Mrznúce mrholenie je zradné tým, že ho takmer nevidno a cesta vyzerá len vlhká. Na mostoch, chodníkoch a autách sa pritom tvorí súvislá vrstva ľadu.

Mrholenie v predpovedi a na radare

V predpovedi sa mrholenie označuje vlastným piktogramom s drobnými kvapkami. Množstvo vody býva malé, obvykle len desatiny milimetra, a úhrn zrážok za celý deň mrholenia dosiahne len okolo 1 mm. Na radare sa mrholenie ukazuje zle alebo vôbec, pretože padá z oblačnosti len pár sto metrov nad zemou a drobné kvapky odrážajú málo energie. Radar tak môže ukazovať sucho, aj keď vonku mrholí. Modely mávajú s mrholením ťažkosti z rovnakého dôvodu ako s inverznou oblačnosťou, ktorú často podceňujú.