Prehánka

Prehánka sú krátkodobé zrážky z kopovitej oblačnosti, ktoré rýchlo začnú, rýchlo skončia a zasiahnu len menšie územie.

Prehánka je krátkodobá zrážka z kopovitej oblačnosti. Začne náhle, často hneď s vyššou intenzitou, a po niekoľkých minútach až desiatkach minút rovnako náhle skončí. Padá z oblakov typu cumulus a cumulonimbus, ktoré vznikajú stúpaním teplého vzduchu od prehriateho povrchu. Takémuto vertikálnemu prúdeniu sa hovorí konvekcia, a preto sa prehánkam odborne hovorí konvektívne zrážky. Môžu mať podobu dažďa, snehu, krúpok aj krúp.

Prehánky radar krátko, len miestami Trvalý dážď radar hodiny, v celom kraji
Prehánky padajú z oddelených kopovitých oblakov krátko a len na malých plochách, medzi nimi svieti slnko. Trvalý dážď z vrstevnatej oblačnosti vydrží hodiny a pokrýva celé územie. Na radare sú prehánky ostrovčeky, trvalý dážď súvislá plocha.

Prehánka a trvalý dážď

Opakom prehánky je trvalý dážď z rozsiahlej vrstevnatej oblačnosti, typicky na teplom fronte. Ten vydrží hodiny a zasiahne veľké územie rovnomerne, s malými rozdielmi medzi miestami. Rozdiel nie je v množstve vody, ale v tom, ako je rozložená v čase a priestore. Prehánka dá pár milimetrov za desať minút na ploche niekoľkých kilometrov, trvalý dážď rovnaké množstvo za pol dňa v celom kraji. Na radare sa prehánky javia ako jednotlivé ostrovčeky, ktoré sa posúvajú a menia, trvalý dážď ako súvislá plocha.

Kedy prehánky vznikajú

  • popoludní v teplom období, keď slnko prehreje povrch a vzduch od neho stúpa,
  • za studeným frontom, keď studený vzduch prúdi nad teplejšiu zem a nad ňou sa stáva labilným,
  • v chladnom vzduchu na jar, keď sa prehánky striedajú so slnkom, často so snehom alebo krúpkami.

Prehánky majú denný chod. Najčastejšie sú popoludní a podvečer, keď je povrch najviac prehriaty, a v noci obvykle slabnú alebo ustávajú. Keď je vzduch dostatočne vlhký a labilný, môžu sa z prehánok vyvinúť búrky. Hranica medzi silnou prehánkou a búrkou je len v tom, či sa v oblaku stihne vytvoriť elektrický výboj.

Prehánky v predpovedi

Pre priestorovú náhodnosť sa pri prehánkach zle určuje pravdepodobnosť zrážok pre konkrétne miesto. Model môže správne predpovedať, že sa prehánky vyskytnú, a napriek tomu na jednom konci mesta husto prší a na druhom svieti slnko. Preto sa v predpovedi objavujú formulácie ako „ojedinelé prehánky“ alebo „miestami prehánky“, ktoré vyjadrujú, akú veľkú časť územia zasiahnu. Pri rozhodovaní na najbližšiu hodinu je najspoľahlivejšie sledovať radar a smer, ktorým sa prehánky pohybujú.

Časté otázky

Čím sa líši prehánka od dažďa?

Prehánka padá z kopovitej oblačnosti, začne a skončí náhle a zasiahne malé územie. Trvalý dážď padá z vrstevnatej oblačnosti, trvá hodiny a zasiahne veľkú oblasť rovnomerne.

Prečo pri prehánkach nesedí predpoveď na konkrétne miesto?

Pretože prehánky vznikajú náhodne. Model správne predpovie, že sa v oblasti objavia, ale presné miesto jednotlivej prehánky vopred určiť nemožno.

Kedy prehánky bývajú najčastejšie?

Popoludní, keď je zemský povrch najviac prehriaty, a za studeným frontom, keď prúdi studený vzduch nad teplú zem. Večer obvykle slabnú.

Súvisiace pojmy

Kategória: Zrážky. Texty a schémy majú informatívny a orientačný charakter, zjednodušujú zložitejšie javy a nenahrádzajú odbornú literatúru ani oficiálne výstrahy. Chýba vám tu nejaký pojem? Napíšte nám.