Budva je hlavné letovisko čiernohorského pobrežia a leží zhruba v strede jeho dĺžky, medzi Bokou Kotorskou na severe a Barom na juhu. Je to jedno z najstarších miest na Jadrane, jeho počiatky sa kladú do doby pred viac ako dvetisíc rokmi, a zároveň najrušnejšie miesto v krajine. Opevnené staré mesto stojí na skalnom výbežku priamo nad plážou a za ním sa tiahne moderná zástavba a hotely. Zásadná pre pochopenie miesta je geografia. Čiernohorské pobrežie je najstrmšie na celom Jadrane, hory sa dvíhajú hneď za mestom a masív Lovćen dosahuje sedemnásťsto metrov vo vzdialenosti sotva desať kilometrov od mora. Znamená to, že rovinatého miesta je málo, pláže sú krátke a vklinené medzi skaly, a zároveň že sa z pláže dá za hodinu vyviezť do úplne iného sveta, kde je o desať stupňov chladnejšie. Klíma je stredomorská a sezóna trvá od júna do konca septembra. Voda má v júni okolo dvadsaťdva stupňov, v auguste vrcholí okolo dvadsaťpäť a v septembri sa drží nad dvadsaťtri. Denné teploty sa v lete pohybujú okolo dvadsaťdeväť stupňov. Zima je mierna, ale mokrá: pre hory za pobrežím tu spadne viac ako tisícšesťsto milimetrov zrážok za rok, sústredených do jesene a zimy. V neďalekej Crkvici nad Bokou namerali úhrny vyše štyritisíc milimetrov, teda jedny z najvyšších v Európe. Pláže v okolí sú rôzne a oplatí sa vedieť, ktorá je ktorá. Slovanská pláž priamo pri meste je najdlhšia, s hrubým pieskom a plná ľudí. Mogren s dvoma zátokami je prístupný chodníkom pozdĺž útesu a je krajší. Jaz niekoľko kilometrov severne je okruhliakový a rozľahlý a konajú sa na ňom veľké koncerty. Bečići a Rafailovići južne od mesta majú najlepší pomer veľkosti a kvality. Najfotografovanejší je však Sveti Stefan, bývalá rybárska dedina na skalnom ostrovčeku spojenom s pevninou úzkou šijou. V šesťdesiatych rokoch ju prestavali na luxusný hotel a dnes je uzavretá pre verejnosť a dá sa pozrieť len zvonka, čo väčšine ľudí stačí, pretože ide hlavne o pohľad z cesty nad ňou. Okolie je to, čo robí z Budvy niečo viac ako letovisko. Boka Kotorská je odtiaľto dvadsať kilometrov, Kotor s hradbami stúpajúcimi po skale k pevnosti svätého Jána je hodinu cesty. Serpentína na Lovćen s dvadsiatimi piatimi zákrutami vedie k mauzóleu Petra Petrovića Njegoša vo výške šestnásťsto metrov, odkiaľ je za jasného dňa vidieť takmer celú krajinu. Do národného parku Durmitor s kaňonom Tary, najhlbším v Európe, je to tri hodiny. Budva má povesť najhlučnejšieho miesta na pobreží a v hlavnej sezóne je naozaj preplnená, najmä v druhej polovici júla a v auguste. Kto chce pokoj, býva v Petrovaci alebo v Bečići a do Budvy chodí len na večer. Najbližšie letisko je v Tivate, dvadsaťpäť kilometrov ďaleko. Čierna Hora nie je v Európskej únii ani v Schengene, ale platí sa eurom, ktoré si zaviedla jednostranne, a Slováci sem môžu cestovať bez víza s občianskym preukazom.
Budva
Centrum čiernohorského pobrežia. Hradby nad plážou, Sveti Stefan a hory na dosah.
Klíma po mesiacoch
Teplota mora po mesiacoch
Kedy sem ísť
Kritériá sú spočítané z klimatického normálu, nie z niečieho názoru. Prázdne pole neznamená, že sa tam nedá ísť, len že podmienka nie je splnená.
Prakticky na mieste
Najbližšie letisko je v Tivate, dvadsaťpäť kilometrov od Budvy. Čierna Hora nie je v Európskej únii ani v Schengene, ale platí sa eurom, ktoré si zaviedla jednostranne. Slovákom stačí občiansky preukaz. Európsky preukaz zdravotného poistenia tu neplatí, cestovné poistenie je nutnosť. Karty berú hotely a reštaurácie, na trhu je potrebná hotovosť. Pobrežie je najstrmšie na celom Jadrane, takže pláže sú krátke a vklinené medzi skaly, a v sezóne preplnené. Kto chce pokoj, býva v Petrovaci alebo v Bečići a do Budvy chodí len na večer. Sveti Stefan je uzavretý luxusný rezort a dá sa pozrieť len zvonka z cesty nad ním. Na čo si dať pozor: Budva má povesť najhlučnejšieho miesta na pobreží a v druhej polovici júla a v auguste je naozaj plná. Cesta po pobreží je úzka a v sezóne upchatá, takže sa počíta s tým, že dvadsať kilometrov do Kotora zaberie hodinu. Serpentína na Lovćen má dvadsaťpäť zákrut bez zvodidiel a nie je pre nervóznych vodičov. Zima je tu mimoriadne daždivá, viac ako tisícšesťsto milimetrov zrážok za rok, takže mimo sezóny je väčšina podnikov zatvorená.
Klimatický normál je dvadsaťročný priemer 2001 až 2020 z reanalýzy NASA POWER, spočítaný z denných hodnôt, takže stĺpec noc a deň je priemerné denné minimum a maximum, nie rekord. Reanalýza počíta v mriežke zhruba päťdesiatich kilometrov, takže pri ostrovoch a úzkych pobrežiach priemeruje pláž s vnútrozemím a rozdiel medzi nocou a dňom vychádza menší, ako aký na mieste zažijete. Teplota mora je dlhodobý priemer 1991 až 2020 z družicovej analýzy NOAA OISST. Zdroje nájdete na stránke Zdroje a licencie.