Antalya

Antalya je hlavné mesto tureckej riviéry a zároveň najrýchlejšie rastúce letovisko Stredomoria. Leží v zálive obrátenom na juh a za chrbtom má pohorie Taurus, ktorého vrcholy presahujú tritisíc metrov a dvíhajú sa iba tridsať kilometrov od pobrežia. Táto kombinácia, teda južná orientácia a vysoká hradba na severe, vytvára na úzkom páse medzi horami a morom podmienky, aké v Európe nikde inde nie sú. Hory zadržiavajú chladný vzduch z anatólskeho vnútrozemia a zároveň zosilňujú slnečný ohrev pobrežnej roviny. Výsledkom je, že Antalya má najdlhšiu kúpaciu sezónu v Stredomorí: voda prekročí dvadsaťdva stupňov už v polovici mája a pod túto hranicu klesne až v novembri. V auguste dosahuje dvadsaťosem stupňov, čo je spolu s Cyprom najviac z európskych pobreží. Zima je tu mierna, v januári býva cez deň okolo pätnásť stupňov, ale je to zároveň jediné daždivé obdobie, zrážky sa sústreďujú od novembra do marca a spadne ich vyše tisíc milimetrov za rok. Leto je naopak tvrdé a bez kvapky vody. V júli a auguste sa denné teploty bežne držia medzi tridsiatimi štyrmi a tridsiatimi siedmimi stupňami a noci neklesajú pod dvadsaťpäť, takže sa bez klimatizácie nedá spať. Vlhkosť je vysoká, pretože more je teplé, a horúčava sa znáša horšie ako napríklad na suchšom Cypre. Najpríjemnejšie obdobia sú máj, druhá polovica septembra a október, keď má vzduch okolo dvadsaťosem stupňov a more stále vyše dvadsaťšesť. Kto ide s malými deťmi, mal by sa augustu vyhnúť, pretože ani v tieni teplota neklesne pod tridsať. Pobrežie okolo mesta má niekoľko odlišných častí a medzi krajnými je hodina cesty. Lara na východe má dlhú piesočnú pláž a veľké rezortné hotely, ktoré stoja v rade pri vode, medzi nimi aj tie s napodobeninami Kremľa a benátskych kanálov. Konyaaltı na západe je kamienková pláž priamo pod mestom s výhľadom na pohorie Beydağları, ktoré je do júna pokryté snehom. Ďalej na západ leží Kemer, kde hory padajú priamo do mora a je tam chladnejšie a zelenšie, a na východ potom Belek s golfovými ihriskami a Side s najširšími plážami a antickým mestom priamo medzi hotelmi. Antalya nie je iba pláž, a to je oproti ostatným stredomorským letoviskám jej prednosť. Staré mesto Kaleiçi je opevnená osmanská štvrť s drevenými domami nad prístavom, so zvyškami rímskych hradieb a Hadriánovou bránou z druhého storočia, postavenou pri príležitosti návštevy cisára Hadriána v roku 130. Perge pätnásť kilometrov od mesta je rozľahlé rímske mesto s kolonádou, kúpeľmi a štadiónom pre dvanásť tisíc divákov. Aspendos má najzachovalejšie rímske divadlo v Stredomorí, zmestí sa doň sedemtisíc ľudí a dodnes sa v ňom hrá, pretože sa zachovala aj javisková stena, ktorá drží akustiku. Vodopády Düden padajú v jednej časti priamo z útesu do mora a dajú sa vidieť z lode. Za pozornosť stojí aj to, čo je nad mestom. Cesta stúpa do pohoria Taurus a už po päťdesiatich kilometroch je človek vo výške tisíc päťsto metrov, kde je aj v auguste príjemných dvadsaťdva stupňov. V stredisku Saklıkent sa v zime lyžuje, a keďže je to od pláže hodinu cesty, Antalya patrí k niekoľkým málo miestam na svete, kde sa dá dopoludnia lyžovať a popoludní kúpať. Kaňon Köprülü východne od mesta je miesto, kam sa chodí na rafting, a antický most cezeň z druhého storočia je stále v prevádzke. Pozdĺž pobrežia vedie Lýkijská cesta, diaľková trasa dlhá vyše päťsto kilometrov z Fethiye do Antalye. Vedie po útesoch nad morom, cez antický Olympos a okolo Chimairy, teda skalnej steny pri Çıralı, kde z pukliny presakuje zemný plyn a nepretržite horí už tisícročia. Antickí moreplavci sa podľa tých plameňov orientovali. Letisko je pätnásť kilometrov od centra, transfer do Side alebo Kemeru trvá hodinu až hodinu a pol. Turecko nie je v Európskej únii ani v Schengene. Platí sa lírou, ktorá dlhodobo rýchlo stráca hodnotu, takže má zmysel meniť po častiach až na mieste. Oproti Slovensku je tu v lete o hodinu a v zime o dve hodiny viac, pretože Turecko od roku 2016 neprechádza na zimný čas.