Mrazový deň

Mrazový deň patrí medzi charakteristické dni, ktorými klimatológia opisuje ráz zimy. Rozhoduje denné minimum teploty vzduchu merané v 2 m nad zemou. Keď minimum klesne pod nulu, je deň mrazový bez ohľadu na to, aké teplo bolo popoludní. Tým sa líši od ľadového dňa, keď musí mrznúť nepretržite celý deň. Mrazové dni sú preto výrazne častejšie a objavujú sa aj v obdobiach, keď cez deň býva príjemne.

Typický mrazový deň mimo zimy vzniká po jasnej a pokojnej noci. Povrch bez oblačnosti rýchlo vyžaruje teplo, vzduch pri zemi chladne a k ránu klesne pod nulu, zatiaľ čo popoludňajšie slnko teplotu znova vytiahne vysoko nad ňu. Oblačnosť alebo vietor naopak nočné ochladzovanie brzdia, takže pod zamračenou oblohou mrzne menej často. Najviac mrazových dní majú hory a uzavreté kotliny, kam studený vzduch v noci steká, najmenej veľké mestá.

Kedy mrazové dni bývajú

V nížinách sa prvé mrazy objavujú obvykle v októbri a posledné v apríli, v chladnejších polohách aj v máji. Jesenné a jarné mrazové dni sú tie najzradnejšie, pretože prichádzajú v čase, keď rastliny ešte alebo už rastú. V zime sú mrazové dni pravidlom a ich počet spolu s počtom ľadových dní ukazuje, aká tuhá zima bola. V posledných desaťročiach mrazových dní na dlhodobých staniciach ubudlo, pretože stúpajú hlavne nočné minimá.

Mrazový deň a prízemný mráz

Pre záhradkárov a ovocinárov je často dôležitejší prízemný mráz, ktorý sa meria 5 cm nad zemou. Za jasných nocí býva pri zemi o niekoľko stupňov chladnejšie ako v 2 m, takže mrzne aj vtedy, keď oficiálne minimum zostane nad nulou. Rozdiel medzi oboma údajmi je na jar zásadný: podľa meteorologickej búdky nemrzlo, a predsa sú kvety omrznuté. Mrazový deň v klimatologickom zmysle sa však počíta vždy len z teploty v 2 m.