Poľadovica a zľadovatenie

Poľadovica a zľadovatenie vyzerajú podobne, obe znamenajú súvislý ľad na zemi a v reči sa často zamieňajú. Z meteorologického hľadiska však ide o dva rôzne javy, ktoré sa líšia tým, ako ľad vzniká. Poľadovica je súvislá, priehľadná a hladká vrstva ľadu, ktorá sa tvorí pri mrznúcom daždi alebo mrznúcom mrholení. Prechladené kvapky, teda kvapky vody s teplotou pod nulou, zamrznú okamžite po dopade na povrch, ktorého teplota je záporná. Zľadovatenie je ľadová vrstva na zemi, na ktorej vzniku sa prechladené kvapky nepodieľajú.

Ako sa od seba líšia

• poľadovica: prechladené kvapky dažďa alebo mrholenia zamrznú pri dopade na zem aj na predmety,
• zľadovatenie z dažďa: obyčajné kvapky dopadnú na zem a zamrznú až neskôr, keď sa ochladí,
• zľadovatenie z topenia: voda z roztopeného alebo rozbredeného snehu na zemi znova zamrzne,
• zľadovatenie zo snehu: sneh na cestách a chodníkoch sa premávkou ujazdí a zľadovatie.

Z rozdielu vyplýva aj to, kde ľad leží. Poľadovica pokrýva všetko, na čo kvapky dopadnú, teda aj konáre, drôty, stĺpy, zábradlia a zaparkované autá. Zľadovatenie sa drží len na zemi a na cestách, pretože vzniká z vody alebo snehu, ktorý na nich už bol. Poľadovica sa preto spozná aj bez teplomera podľa obalených konárov a drôtov, kým pri zľadovatení sú stromy čisté a klzká je len zem.

Kedy vznikajú

Poľadovica potrebuje zvláštne usporiadanie vzduchu nad sebou: teplú vrstvu vo výške, v ktorej sa sneh roztopí, a tenkú mrazivú vrstvu pri zemi. To nastáva hlavne pri teplom fronte, ktorý sa v zime nasúva nad studený vzduch v nížinách, teda pri jednom z typov teplotnej inverzie. Zľadovatenie je oveľa bežnejšie a stačí k nemu obyčajné striedanie topenia a mrazu. Typicky sa popoludní topí sneh alebo prší a večer po vyjasnení teplota klesne pod nulu a mokré povrchy zamrznú. Zľadovatenie vzniká aj ráno po ľadových dňoch, keď cez noc zamrzne voda z popoludňajšieho topenia.

Nebezpečenstvo

Oba javy sú nebezpečné hlavne pre dopravu a chodcov, poľadovica však býva horšia. Vzniká rýchlo, na veľkom území naraz a je takmer neviditeľná, cesta vyzerá len mokrá. Posyp na ňu pôsobí pomaly, pretože ju stále dopĺňajú ďalšie kvapky. Silná poľadovica navyše láme konáre a trhá drôty, takže okrem nehôd a zlomenín spôsobuje aj výpadky prúdu a zastavenie železničnej dopravy. Zľadovatenie býva miestne a dá sa očakávať tam, kde sa drží voda alebo rozbredený sneh.

Od oboch je potrebné odlíšiť námrazu, ktorá vzniká z kvapiek hmly a usádza sa hlavne na stromoch a vedení.