Mrznúci dážď
Mrznúci dážď je dážď, ktorý padá ako kvapalná voda, ale pri dopade na povrch s teplotou pod nulou okamžite primŕza a vytvára poľadovicu.
Mrznúci dážď vzniká pri zvláštnom usporiadaní vzduchu nad sebou. Vo výške leží teplá vrstva s teplotou nad nulou, pod ňou je pri zemi tenká vrstva mrazivého vzduchu. Snehové vločky z oblaku sa v teplej vrstve roztopia na kvapky a pri páde studenou vrstvou sa ochladia pod nulu, ale nestihnú zamrznúť. Takéto prechladené kvapky zamrznú okamžite, len čo dopadnú na vozovku, chodník, strom alebo drôt. Typicky ide o teplý front, ktorý sa v zime nasúva nad studený vzduch držiaci sa v nížinách, teda o druh teplotnej inverzie.
Prečo je taký nebezpečný
Mrznúci dážď patrí k najnebezpečnejším zimným javom, pretože poľadovica vzniká v priebehu minút a je takmer neviditeľná. Cesta vyzerá len mokrá a až pri brzdení sa ukáže, že je pokrytá súvislou vrstvou ľadu. Posyp na ňu pôsobí pomaly, pretože sa soľ v tenkej vrstve vody rýchlo zriedi a voda na nej ďalej mrzne. Najhoršie bývajú mosty, nadjazdy a lesné úseky, kde povrch vychladzuje rýchlejšie. Chodci sú ohrození rovnako ako vodiči a nemocnice po takej noci hlásia desiatky zlomenín.
Riziko pritom nie je v množstve vody, ale v tenkej vrstve ľadu, ktorú vytvorí aj zlomok milimetra. Malý úhrn zrážok, ktorý by v lete nikto nezaznamenal, tak v zime dokáže ochromiť dopravu v celom kraji.
Poľadovica na stromoch a vedení
Dlhšie epizódy mrznúceho dažďa obalia ľadom všetko vonku. Na konároch a drôtoch narastá vrstva ľadu postupne a jeho hmotnosť rýchlo stúpa. Keď poľadovica dosiahne zhruba 1 cm, začnú praskať konáre, padať stromy a trhať sa drôty elektrického vedenia aj trolejí. To je scenár rozsiahlych výpadkov prúdu a zastavenej železnice, a pretože poľadovica postihne veľké územie naraz, oprava trvá dlho.
Predpoveď mrznúceho dažďa
Mrznúci dážď sa predpovedá ťažko, pretože rozhoduje teplota v tenkých vrstvách vzduchu a rozdiel niekoľkých desatín stupňa. Stačí, aby teplá vrstva bola o trochu slabšia, a namiesto dažďa padá zmrznutý dážď alebo sneh. Keď je naopak studená vrstva pri zemi príliš plytká, prší len obyčajný dážď. Preto výstrahy na námrazu a poľadovicu často pokrývajú širšie územie, než aké nakoniec naozaj zasiahne. Postup teplého frontu, ktorý mrznúci dážď prináša, ukazuje synoptická mapa.
Časté otázky
Ako môže pršať, keď je pod nulou?
Pretože nad studenou vrstvou pri zemi leží teplejší vzduch. Sneh sa v ňom roztopí a kvapky potom padajú studenou vrstvou tak rýchlo, že nestihnú zamrznúť. Zamrznú až po dopade na premrznutý povrch.
Prečo primŕzajú najskôr mosty?
Pretože ich studený vzduch obteká zo všetkých strán a vychladzujú rýchlejšie ako vozovka na telese cesty, ktorá čerpá teplo zo zeme. Na moste preto môže byť poľadovica aj vtedy, keď je cesta pred ním len mokrá.
Čím sa líši mrznúci dážď od zmrznutého dažďa?
Mrznúci dážď padá ako voda a zamrzne až na zemi. Zmrznutý dážď zamrzne už vo vzduchu a dopadá ako drobné priehľadné ľadové guľôčky, ktoré sa odrážajú a poľadovicu netvoria.
Súvisiace pojmy
Kategória: Zrážky. Texty a schémy majú informatívny a orientačný charakter, zjednodušujú zložitejšie javy a nenahrádzajú odbornú literatúru ani oficiálne výstrahy. Chýba vám tu nejaký pojem? Napíšte nám.