Hranica sneženia a nový sneh

Hranica sneženia je nadmorská výška, nad ktorou zrážky padajú ako sneh, nový sneh je výška snehu, ktorý napadol za posledných 24 hodín.

Hranica sneženia v predpovedi udáva výšku, nad ktorou zrážky padajú ako sneh. Pod ňou sa menia na dážď so snehom a ešte nižšie na dážď. Neleží vo výške, kde má vzduch 0 °C, ale nižšie. Vločky totiž potrebujú nejaký čas, kým sa vo vzduchu nad nulou roztopia, a počas pádu sa navyše ochladzujú vyparovaním. Obvykle preto sneží zhruba 200 až 400 m pod výškou nulovej izotermy, pri silných zrážkach a suchom vzduchu aj nižšie. Hranica nie je ostrá čiara, prechod medzi snežením a dažďom zaberá pás široký desiatky až stovky metrov.

Nad nulovou izotermou je pod nulou a padá sneh. Vločky sa pod ňou netopia hneď, vyparovanie ich navyše ochladzuje, takže obvykle sneží ešte 200 až 400 m nižšie. Až pod hranicou sneženia padajú zrážky ako dážď.

Od čoho hranica sneženia závisí

teplota vzduchu vo výške: čím nižšie leží nulová izoterma, tým nižšie sneží,
vlhkosť vzduchu: v suchom vzduchu vyparovanie vločky ochladzuje a sneží nižšie,
intenzita zrážok: silné zrážky ochladia vzduch pod sebou a stiahnu sneženie nižšie,
reliéf: v úzkych údoliach sa drží studený vzduch a snežiť môže nižšie ako na otvorenej rovine.

Hranica sneženia sa posúva počas dňa aj počas jednej epizódy. Pri príchode teplého frontu stúpa a sneženie sa na horách mení na dážď, za studeným frontom klesá a dážď sa mení na sneh až do nížin. Na jeseň a na jar je na Slovensku hranica sneženia typicky v horských polohách, v zime často v nížinách. Pri teplote okolo nuly hrozí na rozhraní medzi dažďom a snehom aj poľadovica, keď sa pod teplou vrstvou drží mrazivý vzduch.

Nový sneh

Nový sneh je výška snehu, ktorý napadol za posledných 24 hodín. Na meteorologických staniciach sa meria každé ráno o 7. hodine na snehomernej doske, ktorá sa po odčítaní očistí, aby ďalšie meranie začínalo od nuly. Nový sneh sa líši od celkovej snehovej pokrývky, ktorá zahŕňa aj starší sneh. Pokrývky často pribudne menej, ako napadlo, pretože starý sneh pod novou vrstvou sadá. Pri topení môže pokrývka dokonca klesať, aj keď cez deň snežilo.

Koľko vody sneh nesie

Na prepočet nového snehu na vodu sa bežne počíta pomer 10 ku 1, teda 1 cm snehu zodpovedá zhruba 1 mm vody. Pomer však silno kolíše. Mokrý ťažký sneh pri teplote okolo nuly obsahuje aj dvojnásobok vody, suchý prašan pri silnom mraze len polovicu aj menej. Predpovedné modely počítajú zrážky v milimetroch vody a výška nového snehu je preto vždy odhad podľa teploty. V predpovedi sa preto uvádza skôr rozpätie, a keď je teplota okolo nuly, rozhoduje o výsledku aj to, koľko snehu sa na mokrej zemi hneď roztopí. Vzťah medzi výškou snehu a vodou vysvetľuje aj úhrn zrážok.

Časté otázky

Prečo sneží, aj keď je nad nulou?

Pretože vločky potrebujú nejaký čas, kým sa roztopia. Pod nulovou izotermou padajú ešte niekoľko sto metrov ako sneh, a keď je vzduch suchý, vyparovanie ich navyše ochladzuje. Snežiť preto môže aj pri 1 až 2 °C.

Čo znamená v predpovedi „sneženie nad 600 m“?

Že hranica sneženia leží okolo 600 m nad morom. Vyššie zrážky padajú ako sneh, nižšie ako dážď so snehom alebo dážď. Hranica nie je ostrá a mení sa počas dňa aj s intenzitou zrážok.

Koľko vody je v 10 cm nového snehu?

Zhruba 10 mm, ale len orientačne. Mokrý sneh pri teplote okolo nuly môže mať aj dvojnásobok, suchý prašan pri silnom mraze len polovicu.

Súvisiace pojmy

Snehová pokrývka Úhrn zrážok Atmosférický front Poľadovica a zľadovatenie

Kategória: Zrážky. Texty a schémy majú informatívny a orientačný charakter, zjednodušujú zložitejšie javy a nenahrádzajú odbornú literatúru ani oficiálne výstrahy. Chýba vám tu nejaký pojem? Napíšte nám.