Snehová pokrývka

Snehová pokrývka je výška súvislej vrstvy snehu na zemi, ktorá sa udáva v celých centimetroch. Na meteorologických staniciach sa odčítava raz denne, ráno o 7. hodine miestneho času, na snehomernej lati alebo automatickým snímačom. Pozorovateľ meria na niekoľkých miestach okolo stanice a berie priemer, aby sa do výsledku nepremietol náhodný závej alebo miesto, odkiaľ vietor sneh odvial. Za pokrývku sa počíta sneh, ktorý pokrýva aspoň polovicu okolia stanice. Keď leží len v ostrovčekoch, zapisuje sa ako nesúvislá pokrývka.

Pokrývka a nový sneh

Snehová pokrývka sa nesmie zamieňať s novým snehom, ktorý udáva, koľko napadlo za posledných 24 hodín. Nový sneh sa meria zvlášť na doske, ktorá sa po odčítaní očistí. Rozdiel medzi oboma údajmi býva veľký, pretože starý sneh medzitým sadá. Vločky sa pod vlastnou váhou stláčajú, ich výbežky sa vyparujú a sneh sa premieňa na zrná. Desať centimetrov čerstvého prašanu tak v priebehu pár dní klesne zhruba na polovicu, aj keď sa nič neroztopilo.

Vodná hodnota snehu

Na odhad, koľko vody v snehu leží, sa používa vodná hodnota snehu v milimetroch. Z výšky sa spoľahlivo odvodiť nedá, pretože závisí od hustoty. Čerstvý prašan obsahuje zhruba desatinu svojej výšky vody, starý uľahnutý a prevlhnutý sneh na konci zimy aj tretinu a viac. Preto sa vodná hodnota meria zvlášť, vážením vzorky snehu odobratej valcom. Pre hydrológov je kľúčová, pretože určuje, koľko vody sa pri topení dostane do riek, a súvisí tak priamo s úhrnom zrážok za celú zimu.

Ako sneh mizne

• topenie: pri teplote nad nulou, najrýchlejšie za dažďa a vetra,
• sadanie: sneh sa stláča aj v mraze a jeho výška klesá,
• sublimácia: za suchého a teplého vetra sa sneh mení rovno na paru.

Najrýchlejšie mizne sneh za teplého dažďa, ktorý prináša teplo aj vodu naraz a snehovú pokrývku dokáže v priebehu dňa zlikvidovať. Veľký vplyv má aj fén, ktorý sneh v podhorí odnesie bez toho, aby pršalo. Naopak v sérii ľadových dní sa pokrývka drží bez zmeny a len pomaly sadá.