Slnečné pobrežie

Slnečné pobrežie je najväčšie bulharské letovisko a leží asi tridsať kilometrov severne od Burgasu, v zálive, ktorý je z celého pobrežia najotvorenejší na juh. Vzniklo na zelenej lúke v roku 1958 ako plánované rekreačné stredisko a rozrástlo sa do pásu dlhého zhruba osem kilometrov, v ktorom dnes stoja stovky hotelov. Nie je to historické mesto ani rybárska dedina, je to letovisko postavené na jediný účel, čo je jeho hlavná prednosť aj hlavná výhrada. Pláž je dôvod, prečo sa sem chodí. Na mnohých miestach je široká viac ako šesťdesiat metrov, je celá piesočná so svetlým jemným pieskom a vstup do mora je taký pozvoľný, že sa dá ísť desiatky metrov a voda siaha po pás. Práve to z nej urobilo destináciu pre rodiny s malými deťmi, pre ktoré je okruhliaková pláž a rýchlo klesajúce dno v Chorvátsku alebo Grécku problém. Za pieskom sa tiahne pás dún, ktorý je čiastočne chránený. Čierne more sa správa inak ako Stredozemné. Je uzavreté, plytké a ústia doň veľké rieky vrátane Dunaja, takže má zhruba polovičnú slanosť, teda asi osemnásť promile oproti tridsiatim piatim v Stredomorí. Nižšia slanosť znamená menší vztlak a voda nenadnáša tak ako v Grécku. Plytkosť má naopak výhodu, záliv sa v lete rýchlo prehreje a od polovice júla do začiatku septembra má voda pravidelne viac ako dvadsaťštyri stupňov, čo je viac, ako býva na severnom Jadrane. Sezóna je krátka a intenzívna. V máji má more sotva sedemnásť stupňov a kúpu sa len otužilci, jún je prechodný, júl a august sú vrchol s teplotami vzduchu okolo dvadsaťosem až tridsať stupňov, a v polovici septembra sezóna rýchlo končí, pretože plytká voda stráca teplo rovnako rýchlo, ako ho nabrala. Zrážky sú v lete zriedkavé, ale búrky sa objavujú častejšie ako v Stredomorí, pretože more je menšie a vzduch nad pevninou sa rýchlo prehrieva. Hneď vedľa letoviska leží Nesebar a práve ten zachraňuje Slnečné pobrežie pred tým, aby bolo len betónovým pásom. Je to starobylé mesto na skalnatom polostrove spojenom s pevninou úzkou šijou, založené Trákmi a prestavané Grékmi a Byzantíncami, s desiatkami stredovekých kostolov, drevenými domami z devätnásteho storočia a s hradbami spadajúcimi do mora. Celé je na zozname UNESCO a je odtiaľ pešo alebo loďou pár minút. Ďalej na juh leží Sozopol, pokojnejšie a menej navštevované mesto podobného charakteru. Kto chce inú stránku Bulharska, má ju na dosah. Pohorie Stara planina sa dvíha dvadsať kilometrov od pobrežia a dá sa doň vyraziť na výlet, južne od Burgasu ležia mokrade a jazerá Poda a Atanasovsko, kde hniezdia pelikány a plameniaky, a v okolí Burgasu sa dodnes ťaží soľ odparovaním morskej vody. Z letiska v Burgase sa do letoviska dostanete transferom za pol hodiny. Bulharsko je v Európskej únii aj v Schengene a od roku 2026 sa v ňom platí eurom. Letovisko je pešie a v sezóne hlučné, kto chce pokoj, býva na jeho severnom konci alebo v susednom Sveti Vlase.