Albánsko

Albánsko je v európskom meradle výnimka. Až do deväťdesiatych rokov bolo najuzavretejšou krajinou kontinentu a cestovný ruch sa v ňom začal rozvíjať až v posledných dvoch desaťročiach. Práve preto je tu pobrežie, ktoré vyzerá ako grécke pred tridsiatimi rokmi, s cenami blízkymi Bulharsku a so sezónou o niečo dlhšou, ako býva v Chorvátsku. Zároveň to znamená, že infraštruktúra je nevyrovnaná a medzi dvoma susednými zátokami môže byť rozdiel v úrovni služieb priepastný. Pobrežie sa delí na dve časti s výrazne odlišným charakterom. Severný úsek pri Drači a Vlore leží pri Jadranskom mori, je nížinatý, s dlhými piesočnatými plážami a plytkou vodou, ktorá sa rýchlo prehrieva. Južný úsek od Vlory po Sarandu je Albánska riviéra, teda Iónske more, hory padajúce priamo do vody, kamienkové zátoky a priezračná hladina porovnateľná s protiľahlým Korfu, ktoré odtiaľto vidno cez úžinu širokú len pár kilometrov. Podnebie je stredomorské s dvoma zvláštnosťami. Leto je suché a horúce, v júli a auguste teploty bežne vystúpia nad tridsaťdva stupňov, no zima je na stredomorské pomery mimoriadne mokrá. Albánsko patrí k najdaždivejším krajinám Európy, v horách spadne vyše dvetisíc milimetrov zrážok za rok, pretože vlhký vzduch z Iónskeho mora naráža na Albánske Alpy hneď za pobrežím. V lete sa to však neprejaví, od júna do septembra tu prší len výnimočne. Sezóna pri mori trvá od polovice júna do začiatku októbra. Voda v Iónskom mori má v auguste okolo dvadsaťšesť stupňov a ešte koncom septembra vyše dvadsaťtri, teda rovnako ako pri Korfu, pretože ide o tú istú vodnú masu. Jadranská časť na severe je o niečo chladnejšia a v auguste sa drží okolo dvadsaťpäť stupňov. Okrem pláží stojí v Albánsku za návštevu niekoľko miest, aké málokde inde uvidíte. Butrint južne od Sarandy je antické a byzantské mesto na zozname UNESCO, obklopené lagúnou a takmer bez davov. Gjirokastra a Berat sú osmanské mestá kamenných domov so stovkami okien, pre ktoré sa Beratu hovorí mesto tisíca okien. Modré oko je krasový prameň s takou čistou vodou, že vidno na dno do hĺbky niekoľkých metrov. Z praktického hľadiska je Albánsko mimo Európskej únie aj Schengenu, no zo Slovenska sem možno cestovať bez víza s občianskym preukazom. Platí sa lekom, eurá sa bežne prijímajú, ale s horším kurzom. Lieta sa do Tirany a zo Sarandy je to k letisku vyše dvesto kilometrov po horskej ceste, teda tri až štyri hodiny jazdy. Kto si požičiava auto, mal by počítať s tým, že mimo hlavných ťahov je stav ciest výrazne horší, ako je v Európe zvykom.