Slovinsko

Ráno pri ľadovcovom jazere pod Alpami, popoludní pri mori. V Slovinsku sa to dá, pretože z Bledu k pobrežiu je to 130 km. Krajina má menšiu rozlohu ako polovica Slovenska a zmestia sa do nej vysoké hory, krasová plošina, panónska rovina aj kus Jadranu. Julské Alpy na severozápade sú najvyššia časť krajiny, Triglav má 2 864 m a je na štátnom znaku. Bledské a Bohinjské jazero pod nimi sú ľadovcového pôvodu, takže sú studenšie ako jazerá v nížine, zato priezračné do veľkej hĺbky. Sezóna na vysokohorskú turistiku je krátka, od konca júna do septembra. Práve tunajší Kras dal meno celému geologickému javu. Postojnská jaskyňa a Škocjanské jaskyne sú najväčšie sprístupnené systémy a v jaskyniach je celoročne okolo 10 stupňov. Nad nimi je plošina, kde je v lete sucho a fúka bóra, nárazový severovýchodný vietor, ktorý dokáže prevrátiť aj nákladné auto na diaľnici k moru. Pobrežie má len 46 km, ale je stredomorské, s Piranom, Portorožom a Koprom. More má v auguste okolo 25 stupňov, pláže sú väčšinou betónové plošiny alebo kamienky, za pieskom sa sem nechodí. Zima je v horách spoľahlivá, Kranjska Gora a Vogel sú zvyčajne v prevádzke od decembra do marca. Slovinsko je zároveň jedna z mála krajín, kde sa dá dopoludnia lyžovať a popoludní stáť pri mori, lenže cesta cez Kras pri bóre býva nepríjemná.