Supercela

Supercela je búrka, ktorej výstupný prúd rotuje. Tomuto rotujúcemu stĺpcu vzduchu sa hovorí mezocyklóna a býva široký niekoľko kilometrov. Rotácia oddeľuje výstupný a zostupný prúd, takže si búrka sama nezablokuje prísun teplého vlhkého vzduchu. Bežná búrka sa po hodine udusí vlastným dažďom, ktorý padá do jej výstupného prúdu. Supercela vydrží aj niekoľko hodín a putuje krajinou desiatky až stovky kilometrov.

Ako supercela vzniká

Okrem bežných podmienok pre búrky potrebuje supercela výrazný strih vetra, teda zmenu rýchlosti a smeru vetra s výškou. Keď pri zemi fúka slabo od juhovýchodu a v niekoľkých kilometroch silno od západu, vzduch medzi tým sa začne prevaľovať ako valec. Výstupný prúd búrky tento valec zdvihne a postaví na výšku, a tak vznikne rotácia. Strih zároveň odkloní zrážky nabok od výstupného prúdu, takže ho nedusia. V strednej Európe takéto podmienky nastávajú hlavne v lete pred výrazným studeným frontom.

Čo supercela prináša

• veľké krúpy: silný výstupný prúd ich udrží v oblaku dlho, takže narastú,
• ničivé nárazy vetra: zo zostupného prúdu a z čela búrky,
• prívalový dážď: v úzkom páse, kadiaľ búrka prechádza,
• tornádo: vzniká len z menšiny supercel, ale takmer všetky silné tornáda sú zo supercel.

Väčšina supercel tornádo nevytvorí. Prejavia sa krupobitím a silným vetrom, často v páse dlhom desiatky kilometrov. Pre dlhú životnosť a predvídateľný pohyb sú to búrky, pri ktorých má zmysel varovať obce na trase s predstihom desiatok minút.

Supercela na radare

Na radare sa supercela spozná podľa dlho trvajúceho jadra vysokej odrazivosti, ktoré sa pohybuje iným smerom ako okolité búrky. Supercela sa často stáča doprava od prevládajúceho prúdenia, čo je jeden z najspoľahlivejších rozpoznávacích znakov. Pri silných supercelách sa na okraji jadra objavuje hákovitý výbežok, takzvaný hák, ktorý zodpovedá zrážkam obtáčaným okolo mezocyklóny. Samotnú rotáciu ukazujú dopplerovské radary, ktoré merajú rýchlosť pohybu kvapiek k radaru a od neho.