Vysoké Tatry

Vysoké Tatry sú najvyššou časťou Karpát a zároveň najmenšími veľhorami na svete. Hlavný hrebeň meria vzdušnou čiarou iba asi dvadsaťšesť kilometrov, celé pohorie zaberá malú plochu, a predsa je v ňom dvadsaťpäť vrcholov nad dva a pol tisíca metrov, ľadovcové plesá, žulové steny a kosodrevina. Najvyšší Gerlachovský štít má dvetisíc šesťsto päťdesiatpäť metrov a je najvyšším bodom celých Karpát. Práve kompaktnosť je hlavný dôvod, prečo sa sem chodí. Od hotelov v Tatranskej Lomnici alebo na Štrbskom Plese je to k prvým plesám hodina až dve chôdze a na hrebene pol dňa, čo v Alpách znamená deň cesty iba k nástupu. Zároveň to znamená, že sa počasie mení rýchlejšie, než by veľkosť pohoria naznačovala. Vzduch sa cez deň ohreje v dolinách, stúpa po strmých svahoch a popoludňajšie búrky sú v lete pravidlom, nie výnimkou. Výstupy sa preto plánujú na ráno a okolo poludnia sa už zostupuje. Podnebie je horské a kontrastné. Vo výške okolo tisíc metrov, kde leží väčšina osád, je priemerná ročná teplota iba okolo štyroch stupňov, ročný úhrn zrážok presahuje tisíc dvesto milimetrov a na hrebeňoch dosahuje dvetisíc. Sneh sa vo vyšších polohách drží od novembra do mája a v žľaboch a severných stenách aj do júna. Rozdiel oproti neďalekému Popradu vo výške šesťsto metrov je v zime niekoľko stupňov a v lete vyše desať, pretože v tatranských dolinách sa drží chladný vzduch. Zvláštnosťou pohoria je tatranská bóra. Je to padavý vietor, ktorý sa prelieva cez hrebeň zo severu a rúti sa do podhoria, kde dosahuje nárazy vyše dvesto kilometrov za hodinu. Práve taký vietor v novembri 2004 vyvrátil na ploche zhruba dvanásť tisíc hektárov väčšinu lesa v južnom podhorí a zmenil krajinu natoľko, že následky sú viditeľné dodnes. Sezóna má dve časti. Zimná trvá od decembra do konca marca, vo vyšších strediskách aj do apríla, a lyžuje sa v Tatranskej Lomnici, na Štrbskom Plese a neďaleko aj v Jasnej v Nízkych Tatrách. Letná trvá od júna do septembra a chodí sa po značených chodníkoch okolo plies, na Rysy alebo na Kriváň. Podstatné je, že vysokohorské chodníky v Tatranskom národnom parku sú od 1. novembra do 15. júna uzavreté, jednak kvôli ochrane prírody, jednak kvôli lavínam a zvyškovému snehu. Najnavštevovanejšie ciele sú dostupné bez veľkej námahy. Na Skalnaté pleso vedie kabínková lanovka a odtiaľ ďalšia až na Lomnický štít vo výške dvetisíc šesťsto tridsaťštyri metrov, kam sa jazdí s lístkom na konkrétny čas. Štrbské pleso je najväčšie ľadovcové jazero prístupné autom a vedie okolo neho rovný okruh. Popradské pleso a Skok sú klasické poldenné túry. Symbolický cintorín pod Ostrvou pripomína obete hôr. Medzi strediskami jazdí Tatranská elektrická železnica a na Štrbské Pleso ozubnicová železnica, takže sa dá auto nechať stáť.