Vodný stav a prietok

Vodný stav je výška hladiny v centimetroch nad nulou vodočtu. Nula je pevná značka zvolená pri zriadení stanice, obvykle pod najnižšou očakávanou hladinou, aby stav nebol záporný. Meria sa ľahko, kedysi na vodočetnej lati odčítaním okom, dnes automatickými snímačmi každých niekoľko minút. Vodný stav sa však nedá porovnávať medzi riekami, pretože každý vodočet má inak položenú nulu. Sto centimetrov na horskej bystrine znamená niečo úplne iné ako sto centimetrov na Dunaji.

Prietok a merná krivka

Prietok udáva, koľko vody pretečie profilom za sekundu, a meria sa v metroch kubických za sekundu. Je porovnateľný medzi riekami a lepšie vypovedá o množstve vody. Priebežne sa však zmerať nedá, odvodzuje sa z výšky hladiny podľa mernej krivky. Tú pre každý profil zostavuje hydrologická služba z opakovaných priamych meraní, pri ktorých sa v profile zmeria rýchlosť vody v mnohých bodoch a vynásobí plochou prierezu. Po veľkých povodniach, ktoré preložia koryto, sa krivka musí premerať, pretože rovnaká hladina potom zodpovedá inému prietoku.

Mernú krivku skresľuje aj ľad. Keď rieka zamŕza, ľad v koryte vzdúva hladinu a vodný stav ukazuje viac, než zodpovedá skutočnému prietoku. Preto sa v zime počas ľadových dní prietoky na menších tokoch berú s rezervou. Podobne pôsobí zarastanie koryta vegetáciou v lete alebo naplavené drevo pod mostom.

N-ročná voda

Veľkosť povodní sa vyjadruje N-ročným prietokom, teda prietokom, ktorý sa v priemere dosiahne alebo prekročí raz za N rokov. Storočná voda je štatistická hodnota, nie predpoveď. Neznamená, že príde len raz za sto rokov, dve storočné povodne môžu prísť aj v po sebe nasledujúcich rokoch. Pre každý profil sa N-ročné prietoky počítajú z dlhého radu meraní a slúžia na plánovanie protipovodňovej ochrany a na vymedzenie záplavových území.

Na hladine sa úhrn zrážok v povodí prejaví s oneskorením, na horných tokoch o hodiny, na dolných o dni.