Vlna horúčav

Vlna horúčav je obdobie niekoľkých po sebe nasledujúcich dní s mimoriadne vysokou teplotou. Jednotná medzinárodná definícia neexistuje a Svetová meteorologická organizácia pripúšťa, že každá krajina si prahy nastavuje podľa svojho podnebia. Najčastejšie sa o vlne horúčav hovorí, keď aspoň 3 dni po sebe dosiahne denné maximum 30 °C, teda keď príde séria tropických dní. V klimatológii sa používa aj podrobnejšie vymedzenie, podľa ktorého vlna trvá, kým priemer maxím za celé obdobie zostáva nad 30 °C a žiadny deň neklesne pod 25 °C. Vlnu tak nemusí prerušiť ani jeden chladnejší deň uprostred.

Ako vlna horúčav vzniká

Vlny horúčav prichádzajú hlavne v dvoch situáciách. Prvou je prísun horúceho vzduchu od juhu alebo juhozápadu, zo Stredomoria a severnej Afriky, typicky na prednej strane tlakovej níže nad západnou Európou. Druhou je dlhotrvajúca tlaková výš, pod ktorou vzduch klesá, otepľuje sa a obloha zostáva bez oblakov. Slnko potom zo dňa na deň prehrieva krajinu a teplota stúpa. Najdlhšie a najsilnejšie vlny vznikajú, keď sa obe situácie spoja a výš sa nad strednou Európou na dni až týždne zastaví.

Suchá pôda horúčavu ešte zosilňuje. Keď je v pôde dosť vody, časť slnečného tepla spotrebuje výpar, ktorý krajinu chladí. Po dlhšom suchu sa však všetka energia mení na teplo a teplota vystúpi vyššie. Vlny horúčav a sucho preto často prichádzajú spolu a navzájom sa posilňujú. Vlnu obvykle ukončí studený front, často s búrkami a prudkým ochladením o 10 °C aj viac.

Prečo je vlna horúčav nebezpečná

Vlny horúčav sú v Európe najsmrteľnejším meteorologickým javom, viac ako povodne alebo víchrice. Najviac zaťažujú telo tropické noci, keď teplota neklesne pod 20 °C a organizmus sa nestihne zotaviť. Záťaž sa deň za dňom sčítava, a preto rastie úmrtnosť hlavne v druhej polovici dlhých vĺn. Najohrozenejší sú starší a chronicky chorí ľudia, malé deti a ľudia, ktorí pracujú vonku. V mestách je situácia horšia pre tepelný ostrov, ktorý drží nočné teploty o niekoľko stupňov vyššie ako na vidieku.

Horúčava zasahuje aj krajinu a infraštruktúru. Rastie nebezpečenstvo lesných požiarov, vysychajú menšie toky, koľajnice sa deformujú a elektrická sieť je zaťažená klimatizáciami. V posledných desaťročiach vĺn horúčav v strednej Európe pribúda a sú dlhšie a intenzívnejšie, čo zodpovedá rastúcemu počtu tropických dní na dlhodobých staniciach.