Atmosférický tlak

Atmosférický tlak je sila, ktorou na každý štvorcový meter povrchu pôsobí váha vzduchového stĺpca nad ním. Vzduch je ľahký, ale stĺpec siaha desiatky kilometrov vysoko, takže na hladine mora tlačí na každý štvorcový centimeter zhruba ako kilogramové závažie. V meteorológii sa tlak udáva v hektopascaloch (hPa), jeden hektopascal je sto pascalov a zodpovedá staršej jednotke milibar. Medzinárodne dohodnutý normálny tlak na hladine mora je 1013,25 hPa. Skutočný tlak okolo tejto hodnoty kolíše podľa toho, ako sa nad miestom presúvajú tlakové níže a výše.

Tlak a nadmorská výška

S rastúcou výškou tlak ubúda, pretože nad miestom zostáva menej vzduchu. Blízko zeme je to zhruba 1 hPa na každých 8 m, vo výške 5,5 km je už tlak len polovičný. Stanice v rôznych výškach by preto mali úplne odlišné hodnoty len kvôli svojej polohe: na horskej stanici v 1 000 m ukazuje tlakomer bežne okolo 900 hPa. Aby sa dali porovnať, prepočítava sa nameraný tlak na hladinu mora, ako keby stanica stála v nulovej výške. Až tento prepočítaný tlak sa kreslí do máp a z neho sa konštruujú izobary.

• tlak na stanici: skutočne nameraná hodnota v mieste a výške stanice,
• tlak prepočítaný na hladinu mora: hodnota na porovnanie medzi stanicami a pre mapy,
• tendencia tlaku: zmena za posledné tri hodiny, dôležitá pre odhad vývoja.

Tlak a počasie

Samotná hodnota tlaku o počasí veľa nepovie, dôležitejší je rozdiel oproti okoliu a jeho vývoj. Klesajúci tlak obvykle ohlasuje približujúcu sa níž alebo front, a teda oblačnosť, zrážky a zosilnenie vetra. Stúpajúci tlak po prechode frontu znamená vyjasnenie a upokojenie. Preto majú staré domáce barometre na stupnici nápisy ako dážď alebo pekne, aj keď platia len približne. Vietor vzniká práve z tlakových rozdielov: vzduch prúdi z vyššieho tlaku do nižšieho a čím väčší rozdiel na krátku vzdialenosť, tým silnejšie fúka.

Prepočítaný tlak sa v strednej Európe bežne pohybuje medzi 990 a 1035 hPa. Najvyššie hodnoty prinášajú zimné výše so studeným a ťažkým vzduchom nad Ruskom a Škandináviou, najnižšie hlboké níže od Atlantiku. Ľudia citliví na zmeny počasia reagujú skôr na rýchle zmeny tlaku a teploty ako na jeho samotnú hodnotu.

Ako sa tlak meria

Klasickým prístrojom je ortuťový tlakomer, v ktorom tlak vzduchu drží stĺpec ortuti vysoký okolo 760 mm. Dnes ho na meteorologických staniciach nahradili elektronické snímače s presnosťou na desatiny hektopascalu. Tlakomer nepotrebuje tieň ani búdku, stačí mu stála teplota vnútri budovy. Pri domácich a amatérskych staniciach je najčastejšou chybou zle zadaná nadmorská výška, ktorá posunie prepočítaný tlak o niekoľko hektopascalov. Merania amatérskych staníc ukazuje stránka meteostaníc používateľov.